Základné údaje o masakri v bosnianskej Srebrenici v roku 1995, za ktorého hlavného vinníka je považovaný spolu s Ratkom Mladičom Radovan Karadžič:
Foto: Reuters
Ľudská lebka a kosti ležia na zemi neďaleko dejiska srebrenickej tragédie.
- Srebrenica bola ako moslimská enkláva uprostred srbského územia na jar 1993 vyhlásená za bezpečnú zónu OSN (na ochranu miestneho moslimského obyvateľstva). Na tomto území vo východnej Bosne s rozlohou asi 150 kilometrov štvorcových vtedy žilo asi 45 000 ľudí. Z nich tvorili polovicu utečenci z okolitých oblastí.
- V roku 1995 sa Srebrenica stala dejiskom najväčšieho masakru civilného obyvateľstva v Európe od druhej svetovej vojny. Srbské raketomety ju začali ostreľovať 6. júla. O päť dní neskôr ju obsadili srbské jednotky pod vedením generála Ratka Mladiča. Ženy, deti a starcov dopravili Srbi na moslimské územie. Srebrenických mužov – pod zámienkou, že hľadajú vojnových zločincov – odviezli na niekoľko miest, kde ich v ďalších dňoch popravili. Počet obetí sa odhaduje na sedem až osem tisíc.
Foto: Reuters
Srebrenica, masaker, genocída, masový hrob Múry podzemnej skrýše lemujú vrecia s neidentifikovanými telesnými pozostatkami obetí srebrenického masakru.
- Prvé informácie o masakri v Srebrenici sa na verejnosť dostali 16. júla 1995. Rozsah masakru však vychádzal najavo len pomaly. Srbi naviac v lete 1995 vykopali telá obetí z pôvodných hrobov a previezli ich inam, aby skomplikovali identifikáciu.
- Ako prvá prevzala politickú zodpovednosť holandská vláda Wima Koka. Na jar 2002 podala demisiu po tom, čo experti v správe, ktorú táto vláda iniciovala, dospeli k záveru, že za masaker nesú zodpovednosť Haag i OSN. Holandsko prispelo k masakru tým, že podcenilo situáciu. Jeho nedostatočne vyzbrojení vojaci jednotiek OSN mali zónu chrániť.
- Vláda Srbskej republiky sa prvýkrát priznala k masakru až v júni 2004. Kabinet Srbska a Čiernej Hory spravil podobný krok až o rok neskôr, krátko po odvysielaní záberov, na ktorých srbské polovojenské jednotky zabíjajú srebrenických mužov.
Foto: Reuters
Srebrenica, masaker, genocída, masový hrob Medzinárodní forenzní experti skúmajú masový hrob v Piliceri. Telá sú pravdepodobne pozostatkami obetí masakru v Srebrenici z roku 1995.
- Pred Medzinárodným trestným tribunálom pre bývalú Juhosláviu (ICTY) obžalovali v súvislosti s masakrom asi dve desiatky osôb. Niektorých už odsúdili (napríklad bosnianskosrbský generál Radislav Krstič dostal trest 35 rokov odňatia slobody), iní na proces doposiaľ čakajú. Vlani vo februári ICTY oficiálne označil masaker v Srebrenici za akt genocídy.
- O náhradu škôd usiluje okrem iných skupina Srebrenické matky. Žaluje Holandsko a OSN za to, že nezabránili srbským silám v masakri. Tento mesiac ale holandský mestský súd vyhlásil, že nie je kompetentný rozhodovať o civilných žalobách proti OSN. Imunita orgánov OSN totiž znamená, že nepodliehajú žiadnemu národnému súdu. Kauza by sa v súčasnosti mohla dostať na Európsky súd pre ľudské práva pri Rade Európy.
Foto: Reuters
Foto: Reuters