Vyšetrovatelia OSN uviedli, že zásah usmrtil trinásť ľudí a viac ako sto zranil. Udalosť však zatienil iný chemický útok z predchádzajúceho dňa, keď Iračania zabili zhruba päťtisíc irackých Kurdov v Halábdže 25 kilometrov od mesta Noudeší. Z Noudeší vtedy ešte neviedla asfaltová cesta do najbližšieho mesta Páví a tak neostalo obetiam nič iné, ako absolvovať vyčerpávajúcu päťhodinovú evakuáciu cez hory.
Meškátí síce získal svoj zrak späť a teraz pracuje v účtovníckej firme, stále ho však trápi astma a poznamenaný je aj psychicky. „Nikto sa nenapije z môjho pohára. Všetci si myslia, že som chorý,“ sťažuje sa. Je jedným z tých, čo prežili tri chemické útoky na Noudeší počas jedného mesiaca.
„Chcel som vtedy pomôcť zraneným,“ hovorí muž s podobným osudom Rahím Maghrúzí. Na ústach dnes nosí ochrannú masku. „Nevedeli sme, že to sú chemické zbrane. Sčervenela nám pokožka a snažil som sa vymyť si oči vodou. Ešte dnes mám problémy s dýchaním a nemôžem pracovať.“
Meškátí teraz s napätím očakáva, kedy iracké úrady vykonajú rozsudok smrti, ktorý vyniesli nad Alím Hasanom Madžídom. Bratranec bývalého irackého prezidenta Saddáma Husajna, známy ako „chemický Alí“, bol jedným z hlavných iniciátorov chemických útokov. „Chemický Alí je zodpovedný za to, čo sa mi stalo,“ hovorí Meškátí. „Dúfam, že ho obesia.“
Saddáma Husajna obesili v roku 2006, nebolo to však na základe obvinení za útoky na irackých Kurdov a na Irán. „Sme radi, že ho odsúdili, ale je smutné, že nebol potrestaný za zločiny spáchané na Iráncoch a irackých Kurdoch,“ hovorí Šáhríjar Cháterí. Patrí tiež medzi tých, čo prežili iracko-iránsky konflikt a teraz ako doktor pomáha ostatným obetiam s trvalými následkami. Teraz ako doktor pomáha ostatným obetiam s trvalými následkami. Cháterí tvrdí, že napadnutie chcemickými zbraňami prežilo 55-tisíc ľudí, z toho 7-tisíc civilistov. U mnohých sa však objavili zdravotné problémy až niekoľko rokov po útokoch.
Yperti väčšinou spôsobuje dýchacie problémy a pľúcne infekcie, ničí zrak, čo môže viesť aj k oslepnutiu a vážne poškodzuje pokožku. „Nesie so sebou aj psychologické následky a tie môžu byť veľmi vážne,“ vysvetľuje Cháterí.
Päťdesiatročný Faík Falláhí sedí vo svojom byte v Noudeší obklopený liekmi. „Stali sa z nás pokusné myši,“ hovorí. „Žiadne lieky na nás už nezaberajú.“ Chemické útoky zničili Falláhímu život. „V noci nemôžem spávať. Nevediem žiadny spoločenský život. Stále sedím doma,“ hovorí otec dvoch detí.
Pľúca zasiahnuté yperitom sa nedajú vyliečiť, tvrdí pľúcny špecialista Hamíd Sohrabpúr. Pri útokoch bol zodpovedný za rozmiestnenie iránskych lekárov do zasiahnutých oblastí. „Najhoršie boli prvé dva mesiace. Pacientov neustále pribúdalo a ja som nevedel, ako ich liečiť,“ spomína. Podľa Sohrabpúra nestáli za útokmi len Saddám a chemický Alí. Existujú vraj dôkazy, že nemecké a iné medzinárodné spoločnosti pomohli Iraku vybudovať jeho chemický arzenál.
„Správy expertov z OSN potvrdili, že Saddámov režim použil nervových plynov a yperitu. Svetová verejnosť túto skutočnosť bohužiaľ nechala bez povšimnutia,“ dodáva Cháterí.
