Nobelovu cenu za mier získal prekvapivo Barack Obama

„Len vzácne sa podarí nejakej osobnosti do takej miery upútať svetovú pozornosť a dať ľuďom nádej na lepšiu budúcnosť,“ vyhlásila komisia, ktorá rozhodovala o udelení ceny."

DISKUSIA: Mal dostať Nobelovu cenu za mier Barack Obama?

„Prezident Obama vytvoril nové ovzdušie v medzinárodnej politike. Centrálnu pozíciu opäť získala mnohostranná diplomacia s dôrazom na roli, ktorú môžu hrať Spojené národy a ďalšie medzinárodné inštitúcie,“ uviedol ďalej výbor. „Jeho diplomacia vychádza z toho, že kto chce viesť svet, musí tak robiť na základe hodnôt a postupov, ktoré zdieľa väčšina svetovej populácie,“ vysvetlil svoje rozhodnutie Nobelov výbor.

Štyridsaťosemročný Obama, ktorý sa stal nositeľom Nobelovej ceny za mier ako tretí úradujúci americký prezident, bol vybraný z rekordného počtu 205 kandidátov. Jeho zvolenie pozorovateľov prekvapilo vzhľadom na to, že od jeho nástupu do funkcie neuplynul ani rok.

Po vyhlásení Obamovho mena bolo cítiť v sále Nobelovho výboru veľké rozčarovanie

Už od prvého okamihu, keď čerstvý predseda Norského Nobelovho výboru Thorbjörn Jagland vyslovil Obamovo meno, bolo v sále Nobelovho inštitútu v Osle cítiť veľké rozčarovanie. Aj keď prezident Spojených štátov patrí k tým vôbec najznámejším z tohtoročných uchádzačov, jeho navrhnutie na najprestížnejšiu svetovú mierovú cenu bolo zmieňované skôr ako kuriozita než ako reálna šanca. Nórsky Nobelov výbor bol však nakoniec iného názoru.

Predseda Norského Nobelovho výboru Thorbjörn Jagland musel po vyhlásení laureáta čeliť otázka nespokojného a rozpačitého publika. Novinári vo svojich prvých otázkach zhodnotili rozhodnutie výboru ako populistické. V úvodných otázkach nórskych novinárov smerom k Jaglandovi padali hodnotenia, že išlo o „populistickú“ voľbu úradujúceho prezidenta hlavnej svetovej veľmoci. Ako mohol výbor oceniť niekoho, kto prezidentom nie je ešte ani jeden celý rok a kto svoje predvolebné sľuby zatiaľ nijako presvedčivo nerealizoval?

„Neocenili sme to, čo chce Obama urobiť v budúcnosti, ale to, čo už v priebehu minulého roka urobil,“ tvrdil Jagland. Odmena za aktuálny príspevok k zlepšeniu sveta a k nenásilnému riešenia konfliktov v práve uplynulom roku je podľa neho presne v súlade s poslednou vôľou Alfreda Nobela. O pár minút neskôr však ten istý predseda Nórskeho Nobelovho výboru vyhlásil, že cenou chce výbor Obamu podporiť jeho budúce úsilie.

Americkí novinári sa pýtali na to, ako môže byť ocenený človek, ktorý má v blízkej budúcnosti posilniť americkú armádu v Afganistane a či cena pre čerstvo úradujúceho amerického prezidenta nie je priamou intervenciou do americkej vnútornej politiky. Ani tu sa nedočkali presvedčivej odpovede. Thorbjörn Jagland však cenu pre Obamu prekvapujúco porovnal s cenou pre bývalého západonemeckého kancelára Willyho Brandta, ktorý bol v roku 1971 rovnako podporený už v pomerne ranej fáze svojej „východnej politiky“, smerujúcej k zlepšeniu vzťahov medzi Západom a Východom za studenej vojny.

Foto: Reuters

Thorbjörn Jagland Predseda Norského Nobelovho výboru Thorbjörn Jagland drží fotografiu laureáta Nobelovej ceny mieru za rok 2009 Baracka Obamu.

Barack Obama vraj nebol o svojom ocenení informovaný vopred. „Báli sme sa možného úniku informácií a navyše sme nechceli prezidenta budiť, keď je v Spojených štátoch ešte noc,“ komentoval Jagland.

Nobelovu cenu za mier získali pred Obamom tiež americký prezident Theodore Roosevelt v roku 1906 a Woodrow Wilson v roku 1919. Držiteľom ocenenia je tiež exprezident USA Jimmy Carter, ktorý ju však dostal po skončení svojho funkčného obdobia v roku 2002.

Minulý rok získal Nobelovu cenu za mier bývalý fínsky prezident Martti Ahtisaari za svoje vyjednávačské a sprostredkovateľské úsilie pri medzinárodných konfliktoch.