Nobelovu cenu za mier získal prekvapivo Barack Obama

Tohtoročným nositeľom Nobelovej ceny mieru je americký prezident Barack Obama- V Osle to oznámil Nórsky Nobelov výbor. Výbor Obamu ocenil za "mimoriadne úsilie o posilnenie medzinárodnej diplomacie a spolupráce medzi národmi", ako aj za jeho snahu o globálne odzbrojenie a nastolenie mieru vo svete.

09.10.2009 11:04 , aktualizované: 13:15
Barack Obama Foto:
Nositeľ Nobelovej ceny za mier za rok 2009 Barack Obama.
debata

„Len vzácne sa podarí nejakej osobnosti do takej miery upútať svetovú pozornosť a dať ľuďom nádej na lepšiu budúcnosť,“ vyhlásila komisia, ktorá rozhodovala o udelení ceny."

DISKUSIA: Mal dostať Nobelovu cenu za mier Barack Obama?

„Prezident Obama vytvoril nové ovzdušie v medzinárodnej politike. Centrálnu pozíciu opäť získala mnohostranná diplomacia s dôrazom na roli, ktorú môžu hrať Spojené národy a ďalšie medzinárodné inštitúcie,“ uviedol ďalej výbor. „Jeho diplomacia vychádza z toho, že kto chce viesť svet, musí tak robiť na základe hodnôt a postupov, ktoré zdieľa väčšina svetovej populácie,“ vysvetlil svoje rozhodnutie Nobelov výbor.

Štyridsaťosemročný Obama, ktorý sa stal nositeľom Nobelovej ceny za mier ako tretí úradujúci americký prezident, bol vybraný z rekordného počtu 205 kandidátov. Jeho zvolenie pozorovateľov prekvapilo vzhľadom na to, že od jeho nástupu do funkcie neuplynul ani rok.

Po vyhlásení Obamovho mena bolo cítiť v sále Nobelovho výboru veľké rozčarovanie

Už od prvého okamihu, keď čerstvý predseda Norského Nobelovho výboru Thorbjörn Jagland vyslovil Obamovo meno, bolo v sále Nobelovho inštitútu v Osle cítiť veľké rozčarovanie. Aj keď prezident Spojených štátov patrí k tým vôbec najznámejším z tohtoročných uchádzačov, jeho navrhnutie na najprestížnejšiu svetovú mierovú cenu bolo zmieňované skôr ako kuriozita než ako reálna šanca. Nórsky Nobelov výbor bol však nakoniec iného názoru.

Predseda Norského Nobelovho výboru Thorbjörn Jagland musel po vyhlásení laureáta čeliť otázka nespokojného a rozpačitého publika. Novinári vo svojich prvých otázkach zhodnotili rozhodnutie výboru ako populistické. V úvodných otázkach nórskych novinárov smerom k Jaglandovi padali hodnotenia, že išlo o „populistickú“ voľbu úradujúceho prezidenta hlavnej svetovej veľmoci. Ako mohol výbor oceniť niekoho, kto prezidentom nie je ešte ani jeden celý rok a kto svoje predvolebné sľuby zatiaľ nijako presvedčivo nerealizoval?

„Neocenili sme to, čo chce Obama urobiť v budúcnosti, ale to, čo už v priebehu minulého roka urobil,“ tvrdil Jagland. Odmena za aktuálny príspevok k zlepšeniu sveta a k nenásilnému riešenia konfliktov v práve uplynulom roku je podľa neho presne v súlade s poslednou vôľou Alfreda Nobela. O pár minút neskôr však ten istý predseda Nórskeho Nobelovho výboru vyhlásil, že cenou chce výbor Obamu podporiť jeho budúce úsilie.

Americkí novinári sa pýtali na to, ako môže byť ocenený človek, ktorý má v blízkej budúcnosti posilniť americkú armádu v Afganistane a či cena pre čerstvo úradujúceho amerického prezidenta nie je priamou intervenciou do americkej vnútornej politiky. Ani tu sa nedočkali presvedčivej odpovede. Thorbjörn Jagland však cenu pre Obamu prekvapujúco porovnal s cenou pre bývalého západonemeckého kancelára Willyho Brandta, ktorý bol v roku 1971 rovnako podporený už v pomerne ranej fáze svojej „východnej politiky“, smerujúcej k zlepšeniu vzťahov medzi Západom a Východom za studenej vojny.

Predseda Norského Nobelovho výboru Thorbjörn... Foto: Reuters
Thorbjörn Jagland Predseda Norského Nobelovho výboru Thorbjörn Jagland drží fotografiu laureáta Nobelovej ceny mieru za rok 2009 Baracka Obamu.

Barack Obama vraj nebol o svojom ocenení informovaný vopred. „Báli sme sa možného úniku informácií a navyše sme nechceli prezidenta budiť, keď je v Spojených štátoch ešte noc,“ komentoval Jagland.

Nobelovu cenu za mier získali pred Obamom tiež americký prezident Theodore Roosevelt v roku 1906 a Woodrow Wilson v roku 1919. Držiteľom ocenenia je tiež exprezident USA Jimmy Carter, ktorý ju však dostal po skončení svojho funkčného obdobia v roku 2002.

Minulý rok získal Nobelovu cenu za mier bývalý fínsky prezident Martti Ahtisaari za svoje vyjednávačské a sprostredkovateľské úsilie pri medzinárodných konfliktoch.

Držitelia Nobelovej ceny za mier (zdroj: Wikipedia)
1901 Jean Henri Dunant Švajčiarsko, Frédéric Passy Francúzsko
1902 Élie Ducommun Švajčiarsko, Charles Albert Gobat Švajčiarsko
1903 Sir William Randal Cremer Spojené kráľovstvo
1904 Ústav medzinárodného práva (Institut de droit international) Belgicko
1905 Barónka Bertha von Suttner Rakúsko-Uhorsko
1906 Theodore Roosevelt Spojené štáty
1907 Ernesto Teodoro Moneta Taliansko, Louis Renault Francúzsko
1908 Klas Pontus Arnoldson Švédsko, Fredrik Bajer Dánsko
1909 Auguste Beernaert Belgicko, Barón Paul Henri d'Estournelles de Constant Francúzsko
1910 Stály medzinárodny výbor mieru (Bureau International Permanent de la Paix) Švajčiarsko
1911 Tobias Michael Carel Asser Holandsko, Alfred Hermann Fried Rakúsko-Uhorsko
1912 Elihu Root Spojené štáty
1913 Henri la Fontaine Belgicko
1917 Medzinárodný výbor Červeného kríža (Comité international de la Croix Rouge) Švajčiarsko
1919 Woodrow Wilson Spojené štáty
1920 Léon Victor Auguste Bourgeois Francúzsko
1921 Hjalmar Branting Švédsko, Christian Lous Lange Nórsko
1922 Fridtjof Nansen Nórsko
1925 Sir Austen Chamberlain Spojené kráľovstvo, Charles Gates Dawes Spojené štáty
1926 Aristide Briand Francúzsko, Gustav Stresemann Nemecko
1927 Ferdinand Buisson Francúzsko, Ludwig Quidde Nemecko
1929 Frank B. Kellogg Spojené štáty
1930 Arcibiskup Nathan Söderblom Švédsko
1931 Jane Addamsová Spojené štáty, Nicholas Murray Butler Spojené štáty
1933 Sir Norman Angell Spojené kráľovstvo
1934 Arthur Henderson Spojené kráľovstvo
1935 Carl von Ossietzky Nemecko
1936 Carlos Saavedra Lamas Argentína
1937 Lord Robert Cecil Spojené kráľovstvo
1938 Nansenov medzinárodny úrad pre utečencov (Office international Nansen pour les Réfugiés) Švajčiarsko
1944 Medzinárodný výbor Červeného kříža (Comité international de la Croix Rouge) Švajčiarsko
1945 Cordell Hull Spojené štáty
1946 Emily Greene Balch Spojené štáty, John R. Mott Spojené štáty
1947 Koncil Spoločnosti priateľov (kvakeri) (Friends Service Council) Spojené kráľovstvo, Komisia Americkej spoločnosti priateľov (kvakeri) (American Friends Service Committee) Spojené štáty
1949 Lord John Boyd-Orr Spojené kráľovstvo
1950 Ralph Bunche Spojené štáty
1951 Léon Jouhaux Francúzsko
1952 Albert Schweitzer Francúzsko
1953 George Catlett Marshall Spojené štáty
1954 Úrad Vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR) Organizácia Spojených národov
1957 Lester Bowles Pearson Kanada
1958 Georges Pire Belgicko
1959 Philip Noel-Baker Spojené kráľovstvo
1960 Albert Lutuli JAR
1961 Dag Hammarskjöld Švédsko
1962 Linus Carl Pauling Spojené štáty
1963 Medzinárodný výbor Červeného kríža (Comité international de la Croix Rouge) Švajčiarsko, Liga spoločností Červeného kríža (Ligue des Sociétés de la Croix-Rouge) Švajčiarsko
1964 Martin Luther King Spojené štáty
1965 Detský fond OSN (UNICEF) Organizácia Spojených národov
1968 René Cassin Francúzsko
1969 Medzinárodná organizácia práce (I.L.O.) Švajčiarsko
1970 Norman Borlaug Spojené štáty
1971 Willy Brandt SRN
1973 Henry Kissinger Spojené štáty, Le Duc Tho (cenu odmietol) Vietnam
1974 Seán MacBride Írsko, Eisaku Sato Japonsko
1975 Andrej Dmitrijevič Sacharov ZSSR
1976 Betty Williamsová Spojené kráľovstvo, Mairead Corriganová Spojené kráľovstvo
1977 Amnesty International Spojené kráľovstvo
1978 Anwar al-Sadat Egypt, Menachem Begin Izrael
1979 Matka Tereza Albánsko – India
1980 Adolfo Pérez Esquivel Argentína
1981 Úrad Vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR) Organizácia Spojených národov
1982 Alva Myrdalová Švédsko, Alfonso García Robles Mexiko
1983 Lech Wałęsa Poľsko
1984 Biskup Desmond Tutu JAR
1985 Medzinárodné združenie Lekári proti jadrovej vojne (International Physicians for the Prevention of Nuclear War) Spojené štáty
1986 Elie Wiesel Spojené štáty
1987 Oscar Arias Sánchez Kostarika
1988 Mierové sily OSN Organizácia Spojených národov
1989 Dalajláma XIV. (Tändzin Gjamccho) Tibet
1990 Michail Sergejevič Gorbačov ZSSR
1991 Aung San Suu Kyi Mjanmarsko
1992 Rigoberta Menchú Tum Guatemala
1993 Nelson Mandela JAR, Frederik Willem de Klerk JAR
1994 Jásir Arafat Palestína (štát), Šimon Peres Izrael, Jicchak Rabin Izrael
1995 Joseph Rotblat Poľsko – Spojené kráľovstvo, Pugwashské konferencie o vede a svetových záležitostiach Ka­nada
1996 Carlos Filipe Ximenes Belo Východný Timor, José Ramos-Horta Východný Timor
1997 Medzinárodná kampaň za zákaz nášľapných mín (ICBL), Jody Williamsová Spojené štáty
1998 John Hume Spojené kráľovstvo, David Trimble Spojené kráľovstvo
1999 Lekári bez hraníc (Médecins Sans Frontières) Belgicko
2000 Kim Dae-jung Kórejská republika
2001 Organizácia Spojených národov (U.N.) Organizácia Spojených národov, Kofi Annan Ghana
2002 Jimmy Carter Spojené štáty
2003 Širín Ebadiová Irán
2004 Wangari Maathaiová Keňa
2005 Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu (IAEA) Organizácia Spojených národov, Mohamed ElBaradei (Generálny riaditeľ IAEA) Egypt
2006 Muhammad Júnus a Grameen Bank Bangladéš
2007 Al Gore Spojené štáty, Medzivládny panel pre klimatické zmeny Organizácia Spojených národov
2008 Martti Ahtisaari Fínsko
2009 Barack Obama USA
Obama pri prejave v Prahe.
Obama si podáva ruky s divákmi po skončení...
+43Obama pri podávaní rúk s obecenstvom.
debata chyba