„Musia tu byť tisíce mŕtvych,“ hlásil z haitského hlavného mesta zástupca organizácie Catholic Relief Service Karel Zelenka predtým, ako telefón ohluchol a spojenie bolo prerušené. Zelenka, ktorý koncom 60. rokov odišiel z Československa do USA, sa odvolával na hovorkyňu organizácie Saru Fajardovú, ktorá hovorila o totálnej katastrofe a chaose. Podľa novinárov agentúry AP na mieste sú škody po zemetrasení obrovské a rozsah katastrofy je šokujúci aj v krajine, ktorá je na tragédie zvyknutá.
Podľa svedkov sa zrútilo množstvo hotelov, obchodov, kancelárskych budov a najmenej jedna nemocnica. Novinári videli zrútenie nemocnice, z ktorej sa ozývalo volanie o pomoc vo štvrti Pétionville, v kopcoch nad metropolou, kde vedľa seba žili diplomati, bohatší ľudia aj naprostí chudáci. Poškodené boli okrem iného aj budovy niekoľkých ministerstiev, rezidencia prezidenta, ktorý ale aj s manželkou vyviazol bez zranenia.
Tisíce ľudí prišli o strechu nad hlavou. Zranených je veľa a o počte mŕtvych sa len špekuluje. Všetci sa zhodujú v jednom, mŕtvych je asi veľa. Zranení ľudia sedia na uliciach a prosia o pomoc. Záchranná služba prakticky neexistuje. „Miestne nemocnice si s tak obrovským počtom zranených nemôžu poradiť,“ hovorí lekár a niekdajší senátor Louis-Gérard Gilles. „Nezostáva nám nič iné, ako sa modliť.“
Bez ohľadu na rozsah deštrukcie je v meste relatívny kľud. Hľadá sa ale veľa ľudí, a to vrátane personálu OSN, ktorý v krajine dohliada na mier od roku 2004, kedy nepokoje vyhnali z krajiny prezidenta.
Väčšina z približne deviatich miliónov obyvateľov Haiti je zúfalo chudobná. Po rokoch politickej nestability v krajine neexistujú ani základné pravidlá a normy v stavebníctve. Budovy a obydlia sú často vystavané náhodne až „fušersky“. Už v roku 2008 pred tým varoval vtedajší primátor hlavného mesta, podľa ktorého bolo až 60 percent domov nebezpečných pre život.
Foto: SITA
Do Haiti teraz smeruje pomoc z celého sveta. Na svojich internetových stránkach o ňu žiada aj známy haitský hudobník Jean Wyclef. „Musíme myslieť dopredu, čo bude, až sa ľudia spamätajú zo šoku. Budú potrebovať jedlo, lieky, prístrešia,“ burcuje.
OSN je paralyzovaná, padla aj jej budova
Organizácia Spojených národov ani žiadne organizácie patriace pod OSN nemajú konkrétnejšie informácie o zemetrasení. To totiž zničilo aj sídlo OSN v haitskej metropole Port-au-Prince ako aj budovy, v ktorých sídlil Detský fond OSN (UNICEF) a Svetový potravinový program (WFP).
Podľa hovorkyne Úradu OSN pre koordináciu humanitárnych záležitostí (OCHA) Elisabeth Byrsovej bolo v sídle OSN v haitskej metropole v čase, keď oblasť zasiahlo zemetrasenie, asi 200 až 250 ľudí. Ďalší pracovníci boli podľa nej v neďalekých budovách UNICEF-u a WFP. Od žiadneho z nich zatiaľ OSN nemá informácie o situácii a obáva sa o ich osud. „Nemáme žiadne správy. Situácia je nesmierne vážna,“ povedala Byrsová novinárom v Ženeve.
Slovenské cestovky klientov na Haiti nemajú
Na karibskom ostrove Haiti postihnutom utorňajším silným zemetrasením sa podľa Slovenskej asociácie cestovných kancelárií a cestovných agentúr (SACKA) nenachádzajú slovenskí turisti. Naše cestovky podľa prezidenta SACKA Stanislava Macka organizujú zájazdy len do tej časti ostrova, ktorá patrí Dominikánskej republike a ktorú zemetrasenie neohrozilo.
Informácie o počte Slovákov v Dominikánskej republike sú nejasné. Podľa hovorcu rezortu zahraničia Petra Stana sa prostredníctvom dobrovoľného formuláru ministerstva zaregistrovali štyria slovenskí turisti v Dominikánskej republike. Silvia Ladvenicová z Kartago Tours potvrdila v krajine šiestich Slovákov, ktorí sú v poriadku. „Nemám informácie, či sa niektorí z nich zaregistrovali na ministerstve, je to na klientoch individuálne,“ uviedla Ladvenicová. Do destinácie cestujú aj kancelárie Bubo a Satur, no aktuálne tam turistov nemajú.
Na Haiti sú minimálne dvaja Slováci. Hovorca Konferencie biskupov Slovenska (KBS) Jozef Kováčik potvrdil, že tam pôsobí 80-ročný saleziánsky kňaz Augustín Vrecko. Ako misijný dobrovoľník mu pomáha Štefan Račák (30) z oravskej Novote. Obaja pôsobia na severe krajiny v dedine Aguamit.
Rodina Račákovcov zatiaľ nevie nič o svojom synovi Štefanovi, povedal jeho otec Štefan. „Odišiel vlani na jeseň. Išiel tam nakrátko, ešte sa neozval. Kontaktovať syna sme zatiaľ neskúšali. Nemáme na neho kontakt. Ak sa niečo stane, určite sa nám ozvú,“ uviedol.
Ministerstvo zahraničných vecí zatiaľ nemá informácie o prípadnom pobyte ďalších slovenských občanov v krajine. Vrecko emigroval z našej krajiny ešte pred rokom 1988. V súčasnosti sa s nimi nedá skontaktovať, povedal Kováčik. Vrecko pôsobil na ostrove niekoľko desaťročí. Založil aj neziskovú organizáciu Nádej pre Haiti.
Karibský ostrov Haiti sa skladá z dvoch štátov, na západnej tretine je štát Haiti a na východných dvoch tretinách Dominikánska republika. Slováci, rovnako ani Česi na Haiti nejazdia. Podľa hovorcu Asociácie českých cestovných kancelárií a agentúr Tomia Okamuru od roku 2005 české cestovky pre nepriaznivú politickú situáciu na Haiti vypustili zo svojich ponúk dokonca aj výlety na Haiti z Dominikánskej republiky.
Agentúra Mediafax informovala, že sa na postihnutom ostrove nachádza asi 800 českých turistov. Sú však v Dominikánskej republike v okolí letoviska Punta cana a sú v poriadku.
Zemetrasenia v Strednej Amerike
August 1946 – Otrasy o sile 8,1 stupňa podľa Richterovej škály vyvolali mohutné prívalové vlny tsunami, ktoré zabili 1790 ľudských životov na Haiti a v Dominikánskej republike. Asi 20 000 ľudí sa ocitlo bez strechy nad hlavou.
8. máj 1951 – Pri zemetrasení v Salvadore zomrelo 1000 osôb.
23. december 1972 – Zemetrasenie v Nikarague o sile 6,5 stupňa Richterovej škály, pri ktorom bola zdevastovaná metropola Managua, si vyžiadalo až 7000 ľudských životov.
4. február 1976 – Pri zemetrasení v Guatemale o sile 7,5 stupňa na Richterovej stupnici zahynulo takmer 23 000 ľudí. Najviac bola zdevastovaná severná časť hlavného mesta.
19. september 1985 – Pri zemetrasení v Mexiku o sile 8,1 stupňa zahynulo pravdepodobne 6000 až 12 000 osôb. Zemetrasenie zasiahlo hlavné mesto a priľahlé okolie.
10. október 1986 – Zemetrasenie v Salvádore o sile 7,5 stupňa si vyžiadalo 1500 ľudských životov. Najviac bolo postihnuté mesto San Salvador, kde sa zrútilo niekoľko budov.
13. január 2001 – Pri silnom zemetrasení v Strednej Amerike o sile 7,6 stupňa, po ktorom nasledovalo množstvo menších otrasov, zahynulo 827 ľudí. Epicentrum sa nachádzalo pri salvadorských brehoch. Zranených bolo cez 4500 osôb.
13. február 2001 – Najmenej 305 ľudí zomrelo a viac ako 3000 ich bolo zranených pri ďalšom zemetrasení v Salvadore, ktoré dosiahlo 6,1 stupňa Richterovej škály.
8. január 2009 – Silné zemetrasenie v Kostarike si vyžiadalo cez 40 ľudských životov.
