Platia tu prísne stavebné predpisy, existuje masívna pripravenosť na mimoriadne situácie aj dlhá skúsenosť so zvládaním katastrofických otrasov. Žiadny žijúci Haiťan nezažil vo svojej vlasti také zemetrasenie, aké v januári zrovnalo so zemou chatrné budovy.
Navyše, Čile malo tentoraz relatívne šťastie. „Zemetrasenia nezabíjajú, nespôsobujú škody – ak nemajú čo poškodiť,“ hovorí geofyzik Eric Calais z Purdueovej univerzity, ktorý študuje zemetarsenia na Haiti. To si podľa dostupných údajov vyžiadalo najmenej 230-tisíc životov, ale podľa prezidenta Reného Prévala môže počet mŕtvych stúpnuť až na 300-tisíc. V Čile sa zatiaľ hovorí o viac ako 300 mŕtvych.
Podľa energie uvoľnenej v epicentre bolo čílske zemetrasenie 900-krát silnejšie, uviedol Calais. Ale energia sa dosť rýchlo rozptyľuje s rastúcou vzdialenosťou od epicentra a pôda Port-au-Prince je oveľa menej stabilná. „Trasie sa ako želatína,“ povedal geológ Tim Dixon z Miamskej univerzity.
Tí, ktorí prežili zemetrasenie na Haiti, opisujú krajnú paniku, ktorá vypukla – a bola viac ako podložená, keď sa začali ľuďom domy pod nohami rúcať. Haiťania sa chytali betónových pilierov, len aby zistili, že im praskajú pod rukami. Nikto ich neučil, ako sa majú správať, ako sa ukryť pod stoly alebo medzi zárubne dverí alebo to, že sa majú držať ďalej od okien so sklenenými tabuľami. Čiľania, naopak, majú domy a kancelárie budované tak, aby vydržali otrasy, ich oceľové kostry sa pri otrasoch vlnia, nesnažia sa im vzdorovať.
„Keď sa pozriete na architektúru v Čile, uvidíte budovy, ktoré utrpeli škody, ale nenájdete ich na zemi poskladané ako placka, ako sa to stalo na Haiti,“ povedal Cameron Sinclair, výkonný riaditeľ neziskovej organizácie Architecture for Humanity, ktorá počas desiatich rokov svojej existencie pomáhala ľuďom v 36 krajinách s obnovou po veľkých katastrofách.
Na Haiti však žiadne stavebné predpisy neplatia. Aitský architekt Patrick Midy hovorí, že vie iba o troch budovách, ktoré sú postavené tak, aby odolali zemetraseniam v tejto najchudobnejšej krajine západnej pologule.
Sinclairova organizácia, ktorá sídli v San Franciscu, dostala už prvý deň po zemetrasení na Haiti 400 žiadostí o pomoc, ale z Chile zatiaľ ani jedinú. „V prepočte na hlavu má Čile viac svetoznámych odborníkov na zemetrasenie ako ktorákoľvek iná krajina,“ hovorí Brian Tucker, riaditeľ neziskovej organizácie GeoHazards International.
Rady seizmológov čílska vláda zvykne počúvať a zapracováva ich nielen do projektov a stavebných predpisov, ale aj na plánovanie núdzových opatrení. „Skutočnosť, že prezidentka Michelle Bacheletová poskytovala podrobné informácie minútu po minúte uprostred noci bezprostredne po zemetrasení, naznačuje, ako je Čile pripravené na katastrofy,“ dodáva Sinclair.
Väčšina Haiťanov najmenej jeden deň po zemetrasení netušila, či je ich prezident René Préval živý alebo mŕtvy. Národný palác a jeho rezidencia sa zrútili, rovnako ako väčšina vládnych budov. Otrasy vyradili z prevádzky miestnú televíznu i mobilnú sieť, onemeli rozhlasové stanice.
Čile leží v seizmicky aktívnej oblasti a zažilo doposiaľ najsilnejšie zaznamenané zemetrasenie, ktoré v roku 1960 dosiahlo hodnotu 9,5 stupňa Richterovej škály. Sobotňajšie otrasy boli tretie, ktoré v krajine prekročili 8,7 stupňa.
„Je dosť pravdepodobné, že v Čile každý človek aspoň raz počas života pocítil silné zemetrasenie,“ povedal Hugo Rodríguez, veliteľ čílskej leteckej jednotky pridelenej k vojenským silám OSN na Haiti, !kým posledné, ktoré zasiahlo Port-au-Prince bolo pred 250 rokmi. Kto si to môže pamätať?"
Do ulíc Port-au-Prince sa správy o zemetrasení v Čile väčšinou nedostali. Viac než pol milióna ľudí zostalo bez strechy nad hlavou a snaží sa predovšetkým zabezpečiť si dostatok jedla. Fanfan Bozot, tridsaťdvaročný spevák reggae, iba krúti hlavou nad tým, ako veľmi je jeho vláda odkázaná na zahraničnú pomoc pri distribúcii jedla a pitnej vody. !Chile má zodpovednú vládu," hovorí a znechutene kývne rukoi. „Tá naša je neschopná“.
