Kto vyhlási nezávislosť po Kosove?

„Väčšina odborníkov by pravdepodobne súhlasila s rozhodnutím súdu, pretože medzinárodné právo považuje odtrhnutie sa od štátu za politickú záležitosť. Neexistuje na to ani definované pravo, ani absolútny zákaz,“ povedal pre Pravdu Timothy Waters, odborník na medzinárodné právo z Indianskej univerzity. „Samozrejme, to neznamená, že tu neexistujú problémy. Štáty majú právo na územnú celistvosť, ktorú ostatné krajiny musia rešpektovať. Takže ak sa región ako Kosovo rozhodne odtrhnúť, ostatné štáty by sa podporou tohto aktu istými prostriedkami mohli dopustiť porušenia medzinárodného práva. Najdôležitejšia je, čo prinesie verdikt pre ostatné konflikty. Keď nebola kosovská deklarácia nezávislosti v nesúlade s medzinárodným právom, môžu to opakovať iné skupiny či oblasti? Jednotlivé štáty nebudú akceptovať tento pohľad,“ tvrdí Waters.

DISKUSIA: Malo by Slovensko po verdikte z Haagu uznať Kosovo?

„Irónia je, že súd dal návod kosovským Srbom. Ich zástupcovia by sa mohli zísť a prijať podobnú rezolúciu o nezávislosti, ako to urobili Albánci v roku 2008,“ pridáva sa Robert Hayden, riaditeľ Centra ruských a východoeurópskych štúdií na Pittsburskej univerzite. „Skutočný efekt tohto kroku by však bola iná otázka. Je nepravdepodobné, že by sa tejto deklarácii dostalo nejakého medzinárodného uznania,“ povedal pre Pravdu Hayden.

Ďalším adeptom na nezávislosť na Balkáne môže byť Republika srbská, jedna časť Bosny a Hercegoviny. „Ak by chceli tamojší Srbi nezávislosť, určite by sa mohli odvolávať na rozhodnutie súdu,“ povedal pre Pravdu Steven Mayer, ktorý v 90. rokoch pracoval ako analytik CIA pre oblasť Balkánu.

Vo svete sa dajú nájsť mnohé takzvané zamrznuté konflikty, na ktoré by mohol mať verdikt vplyv. V roku 2008 po gruzínsko-ruskej vojne vyhlásili nezávislosť Južné Osetsko a Abcházsko. Už vtedy, keď ich Moskva uznala, spomenula v zdôvodnení aj podporu pre Kosovo od mnohých západných štátov.

V postsovietskom priestore Rusko v podstate ovláda Podnestersko, ktoré by malo byť súčasť Moldavska. Ďalším zamrznutým konfliktom v tomto regióne je problém Náhorného Karabachu medzi Azerbajdžanom a Arménskom.

Aj priamo v Európskej únii sa nájdu podobné prípady. Rozdelený Cyprus so severnou časťou, ktorú uznáva len Turecko, ale aj autonomistické hnutia v Španielsku či otázka spolužitia Flámov a Valónov v Belgicku.

„Vyhlásenie Medzinárodného súdneho dvora nepovedie k náhlemu vyhlasovaniu nezávislosti. Ľudia sa len tak zrazu nezobudia a nezačnú ju požadovať len preto, že nejaký súd im povedal, že to nie je ilegálne,“ povedal Waters. „Skupinám, ktoré sú už dlho nespokojné so svojím postavením v niektorých štátoch, však verdikt prvý raz hovorí, že majú právo usilovať sa o odtrhnutie,“ tvrdí odborník.