„Orbán má jasnú väčšinu. Získal ju v demokratických voľbách. Chápem, že sa správa podľa hesla: Víťaz berie všetko. Väčšina politikov by takto konala. Nemal by však pľuť to tváre tým, ktorí mu chcú pomôcť,“ povedal pre Pravdu Edward Lucas z magazínu Economist, ktorý sa dlhodobo zaoberá politikou strednej a východnej Európy.
Lucas pripomína rokovania maďarskej vlády s Bruselom a Medzinárodným menovým fondom, ktoré sa skončili v decembri neúspechom. MMF jasne tvrdí, že Budapešť najprv musí zvážiť svoje ekonomické kroky.
„Obmedzenie nezávislosti centrálnej banky je zlý signál. Chce Maďarsko vyzerať ako Severná Kórea, ktorá svet rovnako nepočúva?“ pýta sa Lucas.
Hlasná kritika zaznieva aj na adresu Orbána a jeho politiky. Naposledy sa k nej pridal Mark Palmer, bývalý americký veľvyslanec v Maďarsku. „Budapešť je už teraz izolovaná,“ uviedol pre denník Népszabadság. Palmer dokonca naznačil, že sa podľa neho nedajú vylúčiť ani úvahy o zrušení členstva Maďarska v EÚ.
„To je však veľmi nepravdepodobné. Neexistuje použiteľný mechanizmus, ktorým by takto bolo možné potrestať krajinu únie,“ reaguje odborník na východnú Európu Seán Hanley. „Ako ukázala aj rakúska kríza v súvislosti so vstupom slobodných do vlády v roku 2000, politický tlak býva neefektívny. Okrem toho sú európske štáty zamerané viac na dôležité otázky súvisiace s eurom a to, ako bude EÚ vyzerať. Ťažko si predstaviť, že Maďarsko bude prioritou,“ povedal Hanley.
Podľa experta je potrebné pripomenúť i to, že Fidesz sa síce odkláňa od demokratických praktík, ale väčšina toho, čo vláda robí, je stále v súlade s právom i minimálnymi demokratickými štandardmi.
„V dlhodobom horizonte sa však Maďarsko môže samo vylúčiť z jadra únie, ktoré pravdepodobne vznikne ako výsledok súčasnej krízy eurozóny. Slabá ekonomika krajiny môže byť nástrojom na to, aby smerom k Budapešti zaznievali neformálne politické požiadavky. Otázka je, podobne ako to bolo s vládou Vladimíra Mečiara na Slovensku v 90. rokoch, nakoľko je Fidesz ochotný zaplatiť medzinárodnou kritikou a ekonomickými problémami za posilnenie domácej moci,“ myslí si Hanley.
Cristian Ghanea, riaditeľ Centra pre európsku politiku v Bukurešti, však nabáda k opatrnosti. „Mali by sme rozlišovať medzi tým, čo je nepopulárne a čo je neakceptovateľné v EÚ. Dodatočné zdanenie príjmov je čudné, ale nie je to útok na základné hodnoty únie. Rovnako ako zmienky o náboženstve v ústave. Hovorme o Orbánových skutočných hriechoch, ako je napríklad obmedzovanie slobody prejavu. Ináč bude vyzerať ako východoeurópsky postkomunistický politik, ktorého kritizujú západoeurópske médiá. Obávam sa, že sa to môže zvrhnúť na debatu Západ verzus Východ, ktorú naozaj nepotrebujeme,“ povedal pre Pravdu Ghanea.