„Naším cieľom je ukončiť túto fázu zmien v roku 2013. Dúfajme, že potom v polovici roku 2013 alebo neskôr budeme schopní zmeniť naše úlohy z bojových na poradné a výcvikové,“ citovala agentúra Reuters Panettu. Šéf Pentagonu to uviedol pred schôdzkou ministrov obrany Severoatlantickej aliancie v Bruseli.
NATO plánuje odísť z Afganistanu do konca roku 2014. Panettove slová o konci bojových operácií však i tak vzbudili rozruch. Afganskú vládu vraj prekvapili.
„V prípade, že sa Američania stiahnu z boja, určite to bude mať dosah na pripravenosť a výcvik a výzbroj policajných síl,“ uviedol pre Reuters vysokopostavený afganský predstaviteľ, ktorý si neželal byť menovaný. Podľa neho Panettovo vyhlásenie narúša dohodnutý harmonogram.
Generálny tajomník aliancie Anders Fogh Rasmussen tiež povedal, že už od polovice roka 2013 by malo NATO postupne upúšťať od bojových úloh. Zdôraznil však, že je potrebné to zladiť so všetkými zúčastnenými.
„V tom čase budú mať afganské sily vedúcu rolu v krajine a úloha našich jednotiek sa postupne bude meniť z bojovej na podpornú. Takže to nie je nič nové. Samozrejme, kľúčové je, aby táto zmena prebehla koordinovane,“ uviedol pre médiá Rasmussen.
Hľadanie súladu však môže byť trocha problém. Francúzsko už oznámilo, že z Afganistanu odíde do konca roka 2013. Panettovo vyhlásenie zase kritizoval šéf senátneho výboru pre vnútornú bezpečnosť Joe Lieberman.
„Vysiela zlý signál v zlom čase našim spojencom i nepriateľom v afganskom konflikte. Nie je žiadny vojenský dôvod na to, aby sme urýchlili stiahnutie jednotiek,“ uviedol vo verejnom vyhlásení Lieberman.
Podľa Shuja Nawaza jedno je z Panettovho vyhlásenia isté. „Prezident Barack Obama je rozhodnutý, že jednotky stiahne. V Amerike je volebný rok, takže je výhodné urobiť to skôr,“ povedal pre Pravdu riaditeľ Centra pre Východnú Áziu v Atlantickej rade Spojených štátov.
Na pobyt jednotiek NATO v Afganistane môže mať vplyv i hľadanie diplomatického riešenia pre budúcnosť krajiny.
„Vojenská stratégia zlyhala. Taliban je silnejší ako kedykoľvek predtým,“ uviedla pre Pravdu Alia Brahimiová z London School of Economics. „Väčšina afganských analytikov si myslí, že keď NATO v roku 2014 odíde, v krajine sa začne občianska vojna. Tomuto scenáru by sme sa mali za každú cenu vyhnúť. Preto zrazu, hoci s oneskorením, hovoríme o diplomatických riešeniach,“ tvrdí Brahimiová.
„Rozhovory s Talibanom možno povedú v roku 2012 k nejakej forme prímeria,“ predpovedá možný vývoj Gerard Russell z britského Centra pre zahraničnú politiku. „Afganskú vládu to však nepoteší, lebo sa obáva, že ju v rámci dohody obetujú. Taliban pokojne rozšíri svoj vplyv na juhu štátu, na niektorých miestach však vzrastie napätie medzi Paštunmi a ostatnými etnikami. Pakistan sa chce zúčastniť na rokovaniach s Talibanom a dokonca môže byť v jeho záujme, aby boli úspešné. Amerika či Británia sa budú snažiť vysvetľovať, že budúcnosť je teraz v rukách Afgancov,“ uviedol pre Pravdu Russell, ktorý v Afganistane pôsobil ako diplomat.
Vytlačiť