Rodiny obetí by asi so žalobami na Warner Brothers neuspeli

Rodiny ľudí, ktorí sa stali obeťami šialeného strelca v denverskom kine, by so svojimi žalobami na hollywoodske štúdio Warner Brothers kvôli náhrade škody zrejme neuspeli.

Štúdio, ktoré stojí za batmanovským filmom Návrat temného rytiera, by sa totiž oprávnene mohlo brániť poukázaním na prvý dodatok americkej ústavy, ktorý zaručuje slobodu prejavu. Podobné žaloby navyše u amerických súdov neprešli ani v minulosti. Vo svojej analýze to napísala agentúra Reuters.

Útočník James Holmes v piatok počas streľby v kine na predmestí Denveru zabil 12 ľudí, päť desiatok ďalších zranil. Počas jeho vyčíňania kino premietalo v premiére tretí diel série o Batmanovi a strelec si toto predstavenie zrejme nevybral náhodne. Podľa niektorých zdrojov z polície bol totiž namaskovaný ako jeden zo záporných hrdinov batmanovského sveta -  s na červeno nafarbenými vlasmi pripomínal postavu Jokera a sám tvrdil, že to je jeho zámer. Joker v komiksovej sérii vystupuje ako hlavný Batmanov protivník, psychopat, ktorý svet desí svojou náklonnosťou k násiliu a chaosu.

Práve toto úzke spojenie útočníka s filmom by mohli pozostalí v žalobách použiť a hnať k súdu hollywoodske štúdio, ale aj ďalšie spoločnosti, ktoré za filmom ​​stoja. A to s poukazom na to, že páchateľa k činu mohol inšpirovať práve príbeh o Batmanovi.

Žaloby na výrobcov, ale aj na médiá či výrobcov videohier sú po takto násilných incidentoch v USA pomerne obvyklé. Rodiny obetí totiž tvrdia, že niektoré filmy či videohry nabádajú užívateľa k násiliu a že sú teda do určitej miery vinníkom týchto tragédií. Až na jednu výnimku však súdy zatiaľ nikdy takú argumentáciu neuznali.

„Zakaždým, keď sa niečostrašné stane, obviňujú sa v prvom rade médiá,“ hovorí Paul Smith, právnik z kancelárie Jenner & Block, ktorý sa na tieto prípady špecializuje. V minulosti zastupoval napríklad spoločnosť Nintendo, Activision a Sony Computer, s ktorými sa chceli súdiť pozostalí po 13 obetiach útoku na strednej škole Columbine v Denveri. Vtedy žalobcovia žiadali po 25 firmách päť miliárd dolárov ako odškodné za to, že ich produkty inšpirovali dvoch mladíkov, ktorí hrozný čin v roku 1999 spáchali.

Coloradsky federálny súd ale žalobu v roku 2002 zamietol s odôvodnením, že výrobcovia hier a filmov nemôžu predvídať, že nimi vyprodukovaný obsah môže mať tak ďalekosiahle následky.

Rovnaký verdikt padol aj o dva roky skôr, a to v prípade streľby na strednej škole Heath High School v meste West Paducah v Kentucky. Tam v roku 1997 štrnásťročný chlapec zastrelil troch ľudí. Súd vtedy uviedol, že „od strieľania postáv na obrazovke (činnosti, ktorú prevádzkujú milióny ľudí), je jednoducho príliš ďaleko ku strieľaniu spolužiakov v triede (činnosti, ktorú prevádzkuje nanajvýš hŕstka z nich)“.

Navyše – aj keby sa žalujúcej strane podarilo preukázať, že producent hry alebo filmu mohol predvídať, že jeho výrobok môže konzumentov negatívne ovplyvniť, stojí v ceste ešte prvý ústavný dodatok. Práve vzhľadom na ústavou zaručenú slobodu prejavu americký najvyšší súd v roku 2011 odmietol kalifornský zákon, ktorý obmedzoval požičiavanie a predaj násilných videohier neplnoletým osobám.

„Vláda jednoducho v slobodnej spoločnosti nemá v ruke žiadny nástroj, ktorým by mohla obmedziť slobodné vyjadrovanie len preto, že niekto túto slobodu využíva ako podnet k násiliu,“ myslí si bývalý štátny zástupca a teraz právnik Walter Dellinger.