V prejave počas návštevy rodného Nemecka pápež vtedy spojil islam s násilím. Vzápätí síce vyslovil poľutovanie nad svojím výrokom, pobúril však ním moslimský svet, ktorý ho obvinil zo zámeru podnietiť „rebéliu“ medzi východnými kresťanmi a moslimami.
V mimoriadne ostrom vyhlásení, ktoré v noci zverejnili na internete, Medzinárodné združenie moslimských učencov so sídlom v Katare „žiada pápeža, aby sa ospravedlnil moslimom za svoje výroky, ktoré predniesol v Nemecku, tak, ako sa ospravedlnil židom“.
Vyznávačov islamu pobúrila hlava rímskokatolíckej cirvi tým, že citovala byzantského cisára Manuela II. Palologa, ktorý v 14. storočí povedal: „Ukážte mi, čo Mohamed priniesol nového a uvidíte, že sú to samé zlé, neľudské veci, ako príkaz šíriť jeho vieru mečom.“ Pápežove slová vyvolali v moslimskom svete demonštrácie a násilnosti. Benedikt XVI. sa snažil opakovane vysvetliť, že ho zle pochopili a že islam si váži.
Zväz moslimských učencov na čele s vplyvným egyptským duchovným Karadávím vo vyhlásení obvinil pápeža, že chce „rozdúchať oheň vzbury medzi synmi tej istej krajiny“ v narážke predovšetkým na libanonských kresťanov a moslimov.
Apoštolská výzva, ktorú má pápež v Bejrúte podpísať, podľa signatárov vyhlásenia „obsahuje nebezpečné posolstvá a idey“. Ide o „varovanie pred islamizáciou spoločnosti a varovanie kresťanov pred politickým islamom“, píše sa vo vyhlásení ulámov, ktorí zároveň vyzývajú Benedikta XVI., aby apoštolskú výzvu nepodpisoval.
Pápež Benedikt XVI. v piatok po príchode do Libanonu vyhlásil, že pokojné spolunažívanie rôznych náboženských obcí v krajine môže byť príkladom pre celý Blízky východ. Ako poznamenal na úvod svojej trojdňovej návštevy, „táto družnosť, o ktorej chce krajina priniesť dôkaz, však pôjde do hĺbky iba vtedy, ak bude založená na prívetivej úcte voči druhému a zhovievavom prístupe a ak bude prameniť z Boha, ktorý si želá, aby všetci ľudia boli bratmi“. „Povestná libanonská rovnováha, ktorá si žiada byť naďalej skutočnosťou, bude pokračovať prostredníctvom dobrej vôle a odhodlania všetkých Libanončanov. Iba vtedy bude slúžiť ako model pre obyvateľov celého regiónu a celého sveta,“ povedal pápež.
Pápež sa vo svojom úvodnom príhovore okrem iného vyslovil aj za ukončenie konfliktu v Sýrii a vyzdvihol minuloročnú vlnu revolúcií v arabskom svete.
Pápež v piatok začal svoju trojdňovú návštevu Libanonu, ktorej hlavným cieľom je poukázať na nutnosť zaistenia náboženskej slobody pre kresťanov žijúcich v moslimských štátoch. Apoštolská výzva, ktorú by mal podpísať v Haríse, je záverom biskupskej synody z roku 2010, ktorá bola venovaná situácii miliónov kresťanov žijúcich v 16 blízkovýchodných krajinách.
Prítomných 185 biskupov sa vtedy v záverečnom dokumente vyslovilo za náboženskú slobodu a slobodu svedomia pre kresťanov v moslimskom svete.
Dokument na blízkovýchodných kresťanov tiež dôrazne apeluje, aby odolali túžbe po odchode do exilu, ktorá medzi blízkovýchodnou kresťanskou komunitou silnie od prepuknutia tzv. arabskej jari.