Ministri uvažujú napríklad o európskej hraničnej polícii a spomína sa dokonca aj európska armáda. K nápadom predstaveným v dokumente je však ešte veľmi ďaleko, keďže ich realizácia znamená zmeny zmlúv o únii. História pritom ukazuje, že tie sa rodia len veľmi ťažko. O federalizácii a politickej únii sa pritom hovorí čoraz častejšie a túto myšlienku tento týždeň podporil aj šéf Európskej komisie José Manuel Barroso.
„Musíme uvažovať nad dlhodobými štruktúrami vládnutia,“ píše sa v dokumente. „Na konci dlhého procesu potrebujeme vytvoriť úsporný a účinný systém deľby moci, ktorý by mal plnú demokratickú legitimitu. Podľa niektorých členov našej skupiny by to mohlo zahŕňať nasledujúce prvky: priamo volený predseda Európskej komisie, ktorý by si sám menoval »európsku vládu«, európsky parlament, ktorý by mohol navrhovať zákony a mal by druhú komoru pre členské štáty,“ uvádza záverečná správa. Tú podpísali šéfovia diplomacií piatich najväčších štátov únie s výnimkou Británie: Nemecka, Talianska, Francúzska, Poľska a Španielska. Pridali sa k nim aj kolegovia z Holandska, Belgicka, Luxemburska, Rakúska, Portugalska a Dánska.
Správa priznáva, že ani jedenásť ministrov dvadsaťsedmičky nenašlo spoločnú reč vo všetkom a že viaceré z myšlienok nemajú úplnú podporu. Sem patrí napríklad vízia spoločnej európskej armády. Dokument predpokladá aj posilnenie menovej únie a väčší dozor Bruselu nad rozpočtami členských štátov. Európu budúcnosti vidí so spoločnou hraničnou políciou či jednotnými vízami pre cudzincov.
Pre ministrov je dôležité aj to, aby sa do európskej politiky zapájali viac občania. Preto ministri zvažovali viacero mechanizmov, ktoré zmenšili priepasť medzi Bruselom a členskými štátmi. Jedným z nich je napríklad vytvorenie spoločných európskych kandidátok jednotlivých blokov. Európske strany by do volieb išli s jasnými lídrami, ktorí by sa potom uchádzali o kreslo šéfa komisie. Podľa ministrov by pomohla aj jasnejšia hranica medzi koalíciou a opozíciou v Európskom parlamente.
Iniciatívu oslabuje to, že na jej čele je Guido Westerwelle. Ten je síce šéfom nemeckej diplomacie, no jeho mocenská pozícia ani doma nie je príliš silná. Kritici navyše tvrdia, že niektoré krajiny sa na diskusii skupiny zúčastnili len preto, aby im neušlo, o čom uvažujú ostatní. Podpisy jedenástich ministrov však predsa len teoretizujúcemu dokumentu dodávajú v debate o budúcnosti únie váhu.
Slovenský minister zahraničných vecí v skupine nebol, rezort diplomacie však diskusiu sleduje. „Záverečnú správu považujeme za vhodne načasovaný a podnetný stimul do debaty o budúcnosti EÚ,“ uviedlo pre Pravdu ministerstvo zahraničných vecí. „Už úvod správy však konštatuje, že jej obsah nereprezentuje názory všetkých zúčastnených ministrov a ani Slovensko sa nestotožňuje so všetkými jej návrhmi – nepovažujeme ich teda za záväzný podnet do ďalšej diskusie,“ píše sa v stanovisku.
Pre Bratislavu je kľúčový iný dokument o budúcnosti únie. Ten predložil predseda Európskej rady Herman van Rompuy. Dokument vychádza z politickej dohody o štyroch stavebných blokoch hospodárskej a menovej únie z júnového summitu EÚ. Otázky ako iniciatíva na vznik bankovej únie sú teraz pre Slovensko dôležitejšie ako neformálna diskusia o priamej voľbe europrezidenta či vzniku európskej armády, tvrdí ministerstvo.