„Toto sa už stalo a viedlo to k tomu, že medzinárodný terorizmus našiel útočisko v krajine, ktorá mala problémy,“ pripomína súčasný osobitný vyslanec OSN pre Afganistan. Rozhovor vznikol na konferencii NATO 2020 a ozbrojené sily: Ako ďalej, ktorú zorganizovalo Centrum pre európske a severoatlantické vzťahy.
Krajina môže stáť na vlastných nohách len vtedy, ak jej to dovolí ekonomická situácia. Týka sa to aj Afganistanu, ktorý príde o desaťtisíce pracovných miest, keď vojská NATO v roku 2014 odídu. Ako môže medzinárodné spoločenstvo pomôcť z hospodárskej stránky?
V Tokiu sa konala konferencia, kde sa stretli súčasní a budúci partneri Afganistanu. Nehovorili len o momentálnej situácii. Afganská ekonomika bola svojím spôsobom zdeformovaná prítomnosťou zahraničných vojsk. Tá bola veľa ráz tesne zviazaná rozvojovými projektmi. Týkalo sa to napríklad budovania infraštruktúry, ktorá je potrebná, ale slúžila aj vojenským cieľom. Dnes sa to končí. Medzinárodní donori si to uvedomujú. Na tokijskej konferencii pracovali na budúcej stratégii. Základom ekonomiky bude poľnohospodárstvo a ťažobný priemysel, ak to veľmi zjednoduším. Partnerské krajiny Afganistanu potvrdili svoju pripravenosť pokračovať v spolupráci. Samozrejme, za určitých podmienok
Je toto budovanie Afganistanu zvonku?
Nie, na to nie je chuť. Takto si úlohu nestavia ani OSN. Pomoc Afganistanu je z hľadiska rozsahu najväčšia vo svete. Krajina je osobitný prípad. Aj na základe historických skúseností si uvedomujeme, že nie je možné skončiť jednu etapu vojenského nasadenia a potom sa stiahnuť a zabudnúť. Toto sa už stalo a viedlo to k tomu, že medzinárodný terorizmus našiel útočisko v krajine, ktorá mala problémy. Vieme, že sa strácajú desaťtisíce pracovných miest v Afganistane. Tu môže pomôcť aj OSN so svojimi projektmi. Ich hlavným cieľom by malo byť práve vytváranie pracovných miest a zároveň majú byť v súlade so strategickými perspektívami krajiny.
Ťažko bude ekonomika fungovať bez bezpečnosti. Nezhorší sa výrazne po odchode jednotiek NATO?
Nemusí k tomu dôjsť. Existuje viacero scenárov.
Aký je váš?
Mám mandát, ktorý ma vedie k napĺňaniu určitého scenára. Ten má svoj obsah. Bez neho by bol môj mandát prázdny. Som optimistický. Naštartovali sme procesy, ktoré zatiaľ prinášajú očakávané výsledky. Odovzdávanie zodpovednosti za bezpečnosť do rúk afganskej armády a polície uskutočňujeme podľa očakávania. Neznamená to, že bezpečnostná situácia sa zlepšuje, ale to nikto ani neočakával, že k tomu dôjde okamžite. Dôležité je, že sa nezhoršuje.
Ani v prípade útokov afganských bezpečnostných síl proti jednotkám NATO, teda ide o problém zelených proti modrým?
To je čiastkový problém. Netýka sa ani tak afganských bezpečnostných síl, i keď aj ich príslušníci v tom môžu byť v niektorých prípadoch zaangažovaní. Už to nenazývame útoky zelených proti modrým, ale útoky znútra. Lepšie to odráža realitu. Veľa ráz ide o útok ľudí v afganských uniformách, ale sú to príslušníci protivládnych síl. Len si obliekli uniformu.
Ale aj generálny tajomník NATO Anders Fogh Rasmussen priznal, že tieto útoky narušili morálku zahraničných síl. Naozaj veríte, že sa odovzdávanie bezpečnosti miestnym jednotkám uskutoční podľa plánu?
Uskutočňuje sa tak. Spomenuté útoky sú citlivou záležitosťou. Odovzdávanie zodpovednosti miestnym však funguje. Sme v tretej etape. Afganci v nej zodpovedajú už aj za problematické oblasti. Je to zámer. Pôvodne mala byť tretia etapa tohto procesu ľahšia. Dnes je to inak a ukazuje sa, že to funguje. Nevidím signály, ktoré by ma zneistili. Netvrdím však, že viem, aká bude situácia na budúci rok. Nemám krištáľovú guľu. Pokiaľ však nebudeme mať prvé výsledky mierového procesu, vojenské operácie budú pokračovať. Teraz zasahujú územie, na ktorom žije asi 10–20 percent obyvateľov. Inde nie sú v takom rozsahu.
Útoky Talibanu však pokračujú.
Nenechajme sa zavádzať, keď dôjde k niečomu spektakulárnemu. Protivládne sily používajú samovražedných útočníkov, nástražné systémy. Pri bojových operáciách však nemajú šancu.
Nemajú šancu vyhrať, ale stále sú dostatočne silné, aby vytvárali nestabilitu a neistotu.
Preto hovorím, že je to napojené na mierové procesy. Okrem toho tu vidíme nový prvok. Na viacerých miestach obyvateľstvo vykázalo protivládne sily, hoci predtým bolo pod ich vplyvom. Ľudia berú bezpečnosť do vlastných rúk.
Môžete uviesť konkrétny príklad?
Dochádza k tomu v meste a provincii Ghazní. Tiež v Logáre a inde.
Čo to spôsobilo?
Ľudia chcú mier a bezpečnosť. Obyvatelia tak dávajú signál jednej aj druhej strane, že ich obe tlačia do konfrontácie. Okrem toho Taliban vytvára podmienky, s ktorými sa ľudia nestotožňujú. Týka sa to napríklad vzdelávania detí. Obyvatelia sa proti tomu stavajú, ale majú výhrady aj smerom k vláde. Vyčítajú jej, že neprináša právo, poriadok, stabilitu a bezpečnosť. Je to výzva. Vláda by mala ukázať, že je to schopná zabezpečiť lepšie v tých oblastiach, ktoré má pod kontrolou. To, čo sa deje, je nové. Poukazuje to i na skutočnosť, že ideológia Talibanu nemá až takú podporu, ako tvrdia mnohí analytici. Ľudia chcú žiť normálne, chcú bezpečnosť pre deti. Možnosť hospodárskeho rozvoja, vzdelanie pre deti a určitú zdravotnícku starostlivosť. Ak to dostanú, nebudú mať dôvod ísť proti vláde.