NATO odstrašuje. Nemusí bojovať

"Silná obrana sa odvíja od silného hospodárstva," hovorí námestník generálneho tajomníka NATO pre obrannú politiku a plánovanie Hüseyin Diriöz. Turecký diplomat rozhovor pre Pravdu poskytol na konferencii NATO 2020 a ozbrojené sily: Ako ďalej, ktorú zorganizovalo Centrum pre európske a severoatlantické vzťahy.

08.10.2012 16:00
NATO, námestník, dirioz Foto:
Námestník generálneho tajomníka NATO pre obrannú politiku a plánovanie Hüseyin Diriöz pripomína, že aj keď teraz krajiny NATO do obrany investujú menej, po prekonaní ekonomických problémov by mali tieto výdavky opäť zvýšiť.
debata (26)

Má NATO ako vojenská aliancia nejakého nepriateľa?
Pozrime sa na strategický koncept. Zmenili sme ho na konci studenej vojny. Povedali sme, že nemáme žiadnych nepriateľov. A je to tak stále. Myslím, že môžeme hovoriť o výzvach. V strategickom koncepte z roku 2010 z Lisabonu sme opísali bezpečnostné prostredie, v ktorom sme a kam chceme smerovať. Všetky členské štáty s tým súhlasili.

Ak nemá NATO nepriateľov, majú ich členské štáty?
Vnímanie hrozieb sa u jednotlivých členov aliancie môže líšiť. Je to na základe toho, kde sa nachádzajú geograficky, hrajú v tom úlohu aj historické skúsenosti či ekonomická situácia. Niečo však máme spoločné. Aliancia je založená na spoločnej obrane, solidarite, kohézii. NATO je životaschopná organizácia, lebo je členovia sa nedívajú len okolo seba, ale na celý euroatlantický región. Pýtajú sa, ako každý z nich môže prispieť k riešeniu vzniknutých problémov. To nás robí silnejšími.

Vravíte však, že členovia nevnímajú rovnako hrozby. Ako nás to robí silnejšími?
Sme preto silnejší, lebo naša organizácia je založená na konsenze. Najdôležitejšia je solidarita. Áno, v aliancii existujú rôzne perspektívy. Majú ich nordické krajiny, iné sú zase viac zamerané na Stredomorie a Blízky východ. Všetko to berie do úvahy strategický koncept. Je to kombinácia toho, ako sa na svet pozerajú jednotliví členovia a čo to znamená pre všetkých. Ako som povedal, všetci sme s tým súhlasili a to nás robí silnejšími.

Slovensko je relatívne malá krajina. Nezdá sa, že by sme okolo seba vnímali nejaké jednoznačné hrozby. Ako sa potom môžeme podieľať na tom, aby bolo NATO silnejšie?
Nevzťahoval by som to na to, či je niekto malý, veľký alebo niekde v strede. Členmi aliancie sú rôzne krajiny. Rovnako sú tu štáty, s ktorými vo svete spolupracujeme. Prečo nás to robí silnejšími? Znamená to viac súdržnosti, racionality, efektívnosti v tom, ako čelíme výzvam. Tie majú čoraz viac globálny charakter. Problémy ako radikalizmus alebo kybernetická bezpečnosť nehľadia na hranice. Krajiny ako Austrália, Nový Zéland, Japonsko, Južná Kórea to vnímajú tak, že súčasný globálny systém sa podieľa na potrebnej stabilite sveta. Preto riešime problémy aj spolu. Čím viac to dokážeme, tým väčšia zodpovednosť leží na každom z nás. Bez ohľadu na to, či ide o krajiny NATO alebo iný štát.

Hovoríte o krajinách, ktoré nie sú členmi Severoatlantickej aliancie. Bude NATO chrániť Austráliu?
Na jednej strane sú tu globálne výzvy, na druhej strane kolektívna obrana. Tá sa vzťahuje na členov NATO. Je dôležité mať odstrašujúci potenciál. Ak ste v tom úspešní, nemusíme sa brániť a bojovať. Preto je potrebné využiť jasný signál, že aliancia je založená na solidarite. Je jedno, či hovoríme o baltických krajinách, stredoeurópskych či juhoeurópskych štátoch. Nie je v tom rozdiel.

Čo môže teda aliancia urobiť v takej oblasti, ako je energetická bezpečnosť. Tú Slovensko vníma ako problém. Vzťahuje sa na to kolektívna bezpečnosť?
Energetická bezpečnosť je komplexný problém. Na jeho riešení sa nemôže podieľať len NATO. Aliancia k tomu môže prispieť v niektorých oblastiach, ako je napríklad ochrana energetickej infraštruktúry. NATO to však nemôže riešiť samotné. Je v tom politická, ekonomická, sociálna i bezpečnostná dimenzia. Tú poslednú dobre zvláda aliancia, na iné je tu OSN, Európska únia. Viac ráz ste použili slovo solidarita. Krajiny NATO súhlasili, že na obranné výdavky použijú dve percentá HDP. Takmer nikto to však nedržiava. Kde je solidarita? Prečo napríklad bohatá krajina, akou je Luxembursko, nedáva viac na obranu, len okolo 0,6 percenta HDP? Možno by sme tie peniaze vedeli spoločne využiť. Luxembursko je výnimka. Máte však pravdu, máme tu pravidlo dvoch percent. Väčšina členov NATO ho nedodržiava. Dôvodom sú ekonomické problémy. Silná obrana sa odvíja od silného hospodárstva.

To znamená, že v čase ekonomickej krízy je naša obrana oslabená?
Nie, to nie je správny príklad. Ak použijete peniaze pre svoju ekonomiku, vytvára to základ aj pre budovanie bezpečnosti. V tejto chvíli je asi potrebné, aby sme dokázali vydávať na obranu aspoň to, čo doteraz. A nezabudnúť, že ak sa ekonomika pozviecha, zase bude potrebné viac investovať do bezpečnosti. Obrana je taká oblasť, že keď do nej investujete teraz, vráti sa vám to o desať rokov.

© Autorské práva vyhradené

26 debata chyba