Približne 300-tisíc obyvateľov postsovietskej republiky nemá občianstvo. Ide o prevažne etnických Rusov, ktorí celkovo tvoria tretinu populácie v dvojmiliónovom Lotyšsku. Časti z nich však po získaní nezávislosti od Sovietskeho zväzu neudelili občianstvo, o ktoré tak musia požiadať a následne zvládnuť skúšky. To chceli aktivisti zmeniť, pričom s občianstvom by získali právo voliť, čo by posilnilo už tak silnú menšinu v krajine.
Dôkazom jej sily bolo aj vypísanie februárového referenda o tom, či má byť ruština uznaná za druhý štátny jazyk. Plebiscit sa uskutočnil aj napriek odporu lotyšského parlamentu aj keď s neúspešným výsledkom. Účasť na hlasovaní však dosiahla takmer 70 percent, bola teda jednou z najvyšších odkedy krajina získala nezávislosť od rozpadávajúceho sa Sovietskeho zväzu v roku 1991. Odvtedy panuje vo vzťahoch medzi Rigou a Moskvou výrazné napätie, keďže podľa Rusov aktuálny člen EÚ a NATO stále spadá do sféry ich vplyvu.