Rozdelený Kongres, ktorý posledné dva roky blokoval viaceré Obamove snahy, zostáva v Kapitole až do januára. Potom ho vystrieda zákonodarný zbor, ktorý sa od toho súčasného veľmi nelíši. Prezident, ktorý vo víťaznom prejave zdôrazňoval potrebu jednoty a kompromisu, už oslovil republikánskych lídrov v Senáte i v Snemovni reprezentantov.
„Prezident znova zdôraznil svoje odhodlanie nájsť nadstranícke riešenia problémov, ako je zníženie deficitu, zníženie daní pre rodiny zo strednej vrstvy a drobných podnikateľov či tvorba pracovných miest,“ oznámil Biely dom po tom, čo sa Obama zo svojej volebnej centrály v Chicagu vrátil späť do Washingtonu.
Republikánske podmienky
Napriek prehre v súboji o Biely dom však republikáni považujú jasné víťazstvo vo voľbách do dolnej komory Kongresu za rovnako silný mandát ako ten Obamov. Na dohodu treba dvoch, odkazujú prezidentovi s tým, že aj oni si budú klásť podmienky.
„Aby prezident získal našu podporu pre zvýšenie príjmov rozpočtu, musí byť ochotný škrtať na strane výdavkov a obmedziť programy štátnych dávok, ktoré sú hlavným faktorom nášho zadlžovania,“ vyhlásil šéf republikánskej väčšiny v Snemovni reprezentantov John Boehner. Republikánske požiadavky navyše podľa neho majú byť prioritou a Obamove plány len vedľajším produktom.
Dohoda medzi Bielym domom a Kongresom má zabrániť pádu z „fiškálneho útesu“. Začiatkom budúceho roka vypršia daňové úľavy a naskočia automatické výdavkové škrty – to síce spomalí narastanie amerického deficitu, ktorý už presiahol bilión dolárov, a dlhu, ktorý prekročil 16 biliónov, ale môže znova uvrhnúť americkú ekonomiku do recesie.
„Ako opatrný optimista sa nazdávam, že trpkosť, ktorá panuje medzi Bielym domom a Kongresom, už nemôže byť horšia, ako bola doteraz,“ myslí si David King, politológ z Harvardovej univerzity. „Možno sa pri niektorých otázkach, ako je hroziaca dlhová kríza, začnú naši lídri správať ako štátnici a budú spolupracovať. Aspoň v to dúfam,“ povedal pre Pravdu.
Priestor na zlepšenie napätých vzťahov vidí aj Bruce Oppenheimer z Vanderbiltovej univerzity. „Očakávam lepšiu spoluprácu najmenej počas budúceho roka,“ predpovedá pre Pravdu. „Vyjednávacia situácia sa totiž zmenila. Republikáni už vedia, že Obama bude prezidentom aj naďalej. Posledné dva roky dúfali, že zdržiavaním dosiahnu Obamovu prehru a vyjednávať budú s republikánskym prezidentom. Možno budú chcieť dohodu o rozpočte dosiahnuť ešte do konca roka, pretože vedia, že v novom Kongrese bude ich pozícia o čosi slabšia,“ myslí si.
Iná Amerika
Republikánov vo všeobecnosti čaká vnútrostranícka diskusia o budúcnosti. Voľby ukázali, že hoci majú pevnú pozíciu medzi skupinami, ktoré Amerike vládli doteraz, situácia sa mení. Kým pred dvanástimi rokmi len každý desiaty volič nebol beloch, teraz je to už každý piaty. A práve podpora rasových a sociálnych menšín zaistila víťazstvo demokratom.
„Republikánov čaká veľa premýšľania o zmene,“ vyhlásil Newt Gingrich, ktorý viedol stranu v Snemovni reprezentantov v čase „republikánskej revolúcie“.
Romney získal v týchto voľbách jasnú prevahu medzi belochmi, mužmi, nábožensky založenými voličmi a tými, ktorí od prezidenta žiadajú líderstvo a víziu do budúcnosti. Za republikána sa postavili aj starší Američania, vydaté ženy či absolventi vysokých škôl. Obamu volili najmä chudobnejší Američania, voliči z oboch krajov vzdelanostnej škály a slobodné ženy. Drvivú podporu mal medzi černochmi, Hispáncami a Američanmi ázijského pôvodu. Prezidentovi dávali svoj hlas aj voliči, ktorí od šéfa Bieleho domu očakávajú, že sa bude zaujímať o ľudí, ako sú oni.
Kto nahradí Clintonovú?
Obamu volili aj ľudia, ktorých zaujíma zahraničná politika. Pre nich, ale aj pre Európu bude preto zaujímavé sledovať, koho americký prezident vyberie za nástupcu Hillary Clintonovej. Šéfka americkej diplomacie už jasne povedala, že na poste v januári skončí.
Kým prezident zatiaľ mlčí, americkí analytici sa už predbiehajú v odhadoch, kto dostane najviditeľnejší post v kabinete Obamu 2. Medzi najvážnejších favoritov patrí senátor John Kerry, veľvyslankyňa USA pri OSN Susan Riceová či poradca prezidenta pre národnú bezpečnosť Tom Donilon.
Hoci každý z nich má potrebné skúsenosti na post, zároveň každého niečo diskvalifikuje. V prípade Kerryho by sa uvoľnilo senátne kreslo v Massachusetts, ktoré by mohli získať republikáni. Riceová si vyslúžila kritiku po tom, čo nepresne informovala o teroristickom útoku na amerického veľvyslanca v Bengázi. Donilon je zase skôr typom výkonného úradníka ako človekom, ktorý by mal byť tvárou Ameriky vo svete.
Veľmi ľahko sa tak môže stať, že Obama pri výbere siahne úplne inde – i jeho ponuka práce bývalej súperke v boji o prezidentskú nomináciu pred štyrmi rokmi bola veľkým prekvapením.
→