Židovské osady vyvolali hnev

Rozhodnutie izraelského kabinetu Benjamina Netanjhua začať budovať byty pre židovských občanov v tzv. zóne Е-1 medzi Jeruzalemom a Maale Adumim vyvolalo obrovskú vlnu hnevu predovšetkým v Európe.

04.12.2012 09:56
Palestína, osady, Izrael Foto:
Jednou z protizákonne postavených židovských osád na západnom palestínskom brehu rieky Jordán je aj Modi´in Illit.
debata (15)

Celkove ide o výstavbu 3 000 nových príbytkov, ktorých časť by mala vyrásť na spomínanom strategicky dôležitom území východne od Jeruzalema. V „hre“ je podľa novín Haarec ešte ďalších 1 000 bytov.

„Budovanie osád ohrozuje dvojštátne riešenie (blízkovýchodného konfliktu) a sťažuje možný pokrok prostredníctvom rokovaní. Izraelskej vláde sme odkázali, že ak začne plniť svoje rozhodnutie, bude nasledovať dôrazná reakcia,“ tlmočil hovorca šéfa britskej diplomacie Williama Haguea oficiálne stanovisko. Po pozvaní izraelských veľvyslancov „na koberec“ sa v podobnom tóne vyjadrili napríklad aj v Paríži a v Štokholme. Dokonca sa objavili špekulácie o odvolaní veľvyslancov z Izraela. V Británii to však vzápätí dementovali. S tým, že existujú aj iné spôsoby reakcie na protizákonnú výstavbu osád na palestínskych územiach.

Podľa denníka Haarec to môže byť napríklad zrušenie európsko-izraelských seminárov či bojkot nákupu výrobkov pochádzajúcich od židovských kolonistov. Navyše Francúzsko aj Británia považujú kontroverzné rozhodnutie Tel Avivu za akýsi nevďak za ich postoj pri nedávnom hlasovaní v OSN o palestínskej žiadosti či v prípade operácie Obranný pilier v Gaze.

Izraelský zámer potrestať Palestínčanov za ich diplomatické víťazstvo na pôde VZ OSN v súvislosti so získaním štatútu štátu pozorovateľa odsúdili aj USA, EÚ, ako aj generálny tajomník OSN Pan Ki-mun. Ten dokonca rozhodnutie Netanjahuovej vlády charakterizoval ako „takmer smrteľný úder“ pre vyhliadky na vyriešenie izraelsko-palestínskeho konfliktu. O tom, že to tentoraz Tel Aviv prehnal, svedčí už spomínaný kritický postoj Washingtonu. Na druhej strane je pravda, že Washington v Bezpečnostnej rade OSN vždy využil právo veta v prípade hlasovania o akomkoľvek návrhu deklarácie kritizujúcej izraelskú výstavbu osád. Vraj jej schválenie by „povzbudilo obe strany, aby sa vyhli rokovaniam“.

„Rátať s ukončením výstavby je naivné. Veď už dnes k osadám vedú komfortné a osvetlené asfaltové cesty, ktoré sa precízne vyhýbajú palestínskym obydliam a spájajú existujúce aj ešte len plánované židovské obydlia na našom území,“ povedal pre Pravdu Ibrahim Nadžíb, ktorý žije na Slovensku, ale pochádza práve zo západného brehu Jordánu, ktorý pravidelne navštevuje.

Slovensko vyzýva obe strany na obnovu rokovaní

Slovensko s veľkým znepokojením a obavami sleduje správy o krokoch izraelskej vlády, ktorá schválila ďalšiu nelegálnu výstavbu na okupovaných palestínskych teritóriách, uviedol hovorca rezortu diplomacie Boris Gandel.

Ministerstvo zahraničných vecí SR vidí jedinú cestu k trvalému a stabilnému riešeniu izraelsko-palestínskeho konfliktu v rokovaniach. Vyzvalo preto obe strany, aby podnikli všetko pre ich obnovenie.

Podľa MZV SR by sa Izrael aj Palestína mali vyhnúť krokom, ktoré sú kontraproduktívne pre mierové úsilie a ohrozujú snahy po dvojštátnom riešení. „Jednostranné kroky ktorejkoľvek strany dávajú len zámienku na reaktívne jednostranné kroky druhej strany,“ dodal Gandel.

(TASR)

Podľa Cipi Livniovej, bývalej šéfky izraelskej diplomacie a dnes líderky Ľavicovo-centristickej strany Hnutie (Cha-Tnua), vládny plán výstavby osád na západnom brehu Jordánu a vo východnom Jeruzaleme je hrozbou pre Izrael. ,,Politika Benjamina Netanjahua spôsobila vznik štátu Hamasu v pásme Gazy a palestínskeho štátu v OSN a Izrael je v očiach svetovej verejnosti vinníkom," cituje Livniovú portál izraelskej agentúry Ynet. Otázkou však je, do akej miery sú jej slová úprimné a či nejde o predvolebnú rétoriku pred januárovým hlasovaním o novom zložení Knesetu.

V piatok odlieta premiér Netanjahu do Berlína a dovtedy by sa mal rozhodnúť, či piatkový krok jeho vlády bol len testom trpezlivosti svetovej verejnosti a hlavne západných spojencov, alebo ide skutočne o odplatu za prehru v OSN.

Židovské osady
Vo viac ako 200 osadách a rôznych ďalších lokalitách na západnom brehu Jordánu žije približne 500-tisíc židovských obyvateľov. Z toho vo východnej arabskej časti Jeruzalema 200-tisíc. Západný breh Jordánu Izrael okupuje od šesťdňovej vojny v roku 1967. Predtým územie spravovalo Jordánsko. V palestínskom pásme Gazy už nie sú židovské osady. Niekdajší izraelský premiér Ariel Šaron ich zrušil. Napriek tomu sa počet izraelských osadníkov na palestínskych územiach v posledných desaťročiach stále zvyšuje a od začiatku 90. rokov sa viac ako zdvojnásobil.

© Autorské práva vyhradené

15 debata chyba