„Existencia chemických zbraní v sýrskych skladoch je dostatočným dôvodom na posilnenie protivzdušnej obrany Turecka,“ citujú agentúry šéfa aliancie Andersa Rasmussena tesne pred samotným rokovaním. Jeho stanovisko prišlo iba deň po tom, čo Damask oficiálne vyhlásil, že ,,za žiadnych okolností nepoužije chemické zbrane proti svojim vlastným občanom". Aj šéfka diplomacie USA Hillary Clintonová ignorovala sýrsky postoj, keď napriek všetkému varovala práve „pred použitím chemických zbraní voči vlastnému obyvateľstvu“.
„Nebudem žiadnym spôsobom odkazovať, čo by sme urobili v prípade jasného dôkazu, že Asadov režim použije chemické zbrane voči svojmu ľudu,“ vyhlásila Clintonová. ,,Stačí len povedať, že jednoznačne plánujeme konať," dodala. Tak trochu to podľa mnohých pozorovateľov pripomína známu ľudovú múdrosť o palici, ktorú možno vždy nájsť, ak treba biť psa.
Napriek schváleniu žiadosti Ankary ostáva otázkou, či aliancia skutočne dokáže rozptýliť obavy Moskvy tvrdením, že presun amerických rakiet z Holandska a Nemecka na hranice zo Sýriou má „výlučne obranný charakter“. Aj keď ani po formálnom schválení žiadosti sa všeobecne neočakáva skoré rozmiestnenie rakiet. Podľa nemenovaného predstaviteľa NATO na definitívne kroky (počet, miesto a dĺžka rozmiestnenia) bude vraj treba čakať „ešte niekoľko týždňov“. „O vyslaní obsluhy musia napríklad rozhodnúť aj národné parlamenty, ktoré systémy dodajú,“ pripomenul aj Rasmussen.
Holanďania a Nemci už dva razy umiestnili v Turecku systémy Patriot. Bolo to začiatkom 90. rokov minulého storočia a v roku 2003 na hranici s Irakom. Ibaže vtedy iracký prezident Saddám Husajn hrozil aj Turecku raketovými útokmi. V súvislosti s ich terajším rozmiestnením jeho odporcovia poukazujú iba na hypotetické a málo pravdepodobné nebezpečenstvo, že by sýrska armáda, ak ju úmyselne nevtiahnu do nového konfliktu, sama zaútočila na severného suseda balistickými raketami. Navyše poukazujú na skutočnosť, že Patrioty nezabránia občasným dopadom delostreleckých a mínometných granátov odpaľovaných zo Sýrie na turecké územie.
Nie je vylúčené, že Patrioty sa môžu stať súčasťou tzv. bezletovej zóny. Turecký denník Milliet totiž napísal, že medzi americkou a tureckou armádou sa intenzívne diskutuje o tom, ako by mala byť zabezpečená nárazníková zóna vytvorená Turkami v Sýrii. Práve Patrioty by mali v takom prípade chrániť turecké lietadlá pred prípadnými útokmi Sýrčanov. Ibaže tým by boli do vojny vtiahnuté aj krajiny, ktoré neposkytnú Patrioty. A tak, ako upozorňujú odporcovia ich premiestnenia do Turecka, po bezletovej zóne by na rad mohli prísť ofenzívne operácie proti Asadovi.