"Nech sa inšpiruje Európa Slovákmi a Čechmi. Ponúkame nielen výborné pivo, skvelý hokej, jedinečnú kultúru či krásne ženy, ale ponúkame aj víziu, ako má vyzerať Európa v budúcnosti. A tá musí byť postavená na vzájomnej dôvere, blízkosti, sebavedomí a spontánnej medziľudskej spolupatričnosti, čo vždy zdobilo naše vzájomné vzťahy. Vzťahy Slovákov a Čechov, vzťahy najlepších priateľov,“ uviedol v príhovore Paška. Čechoslovakizmus alebo slovakočechizmus je podľa jeho slov dnes pre Európu žiaduci, nielen pre príklad pokojného rozdelenia, ale najmä preto, že oba štáty okrem svojej histórie dávajú Európe príklad, ako sa veci dajú riešiť. „Československo je kus mojej histórie a života. Rastú generácie mladých ľudí, pre ktorých je to už len kniha. Je len na nás, ako mladým generáciám budeme schopní ponúknuť to, čo my považujeme za kúsok svojho bytia,“ dodal.
Podľa predsedu českého Senátu Milana Štěcha sú česko-slovenské vzťahy dlhodobo vynikajúce, ale to neznamená, že ich využívame vždy stopercentne. „Otázne je, či by stačili, ak by nastal v EÚ proces dezintegrácie, aj keď som napriek problémom podporovateľom únie. Výhodu by v procese rozpadu mali početnejšie a ekonomicky silné štáty, to by bol čas na ešte intenzívnejšiu spoluprácu Česka a Slovenska,“ vyslovil sa Štěch. Obe krajiny by podľa neho mali o ďalších možnostiach tejto spolupráce prinajmenšom premýšľať, „pretože platí, a v budúcnosti bude platiť, že šťastie praje pripraveným." Predseda senátu zároveň pripomenul, že do roku 1993 Slováci a Česi čiastkové problémy zvaľovali na tých druhých. „To po rozdelení pominulo, ale mám pocit, že v Česku si neskôr niektorí našli vinníka v EÚ a Bruseli,“ poznamenal Štěch.
Podpredseda českého parlamentu Lubomír Zaorálek priznal, že česká elita Slovákov vnímala ako bremeno a myslela si, že bez Slovenska Česko rýchlejšie dobehne západné krajiny. „Po 20 rokoch má Slovensko euro a rastie ekonomicky rýchlejšie. Kto sa v tomto pseudozávode ukázal dynamickejší,“ spýtal sa. Podľa neho si treba priznať, že „dnes má mladší brat možno v niektorých veciach viac pravdu a v niektorých veciach je dynamickejší". Nadštandardné partnerstvo by oba štáty mali využiť na budovanie „niečoho silného a stabilného v strednej Európe“.
Spolupatričnosť Slovenska a Česka podľa expremiéra Jána Čarnogurského dokazuje aj spoločný postoj oboch krajín k Benešovým dekrétom, keďže ich zrušením by vytvorili nebezpečný precedens pre druhý štát. Naozajstné vzťahy medzi Slovenskom a Českom podľa neho preverí až medzinárodná kríza, ktorá skôr či neskôr istotne príde. Aj preto by SR a ČR mali mať ústavné zákony o tom, „že v medzinárodnej kríze nesmú ísť proti sebe.“
Bývalý predseda českej vlády Petr Pithart upozornil, že Slovensko prvých päť rokov čelilo zložitému obdobiu počas vlády Vladimíra Mečiara, po roku 1998 ale ukázalo silo a odvahu a dokázalo sa začleniť do euroatlantických štruktúr.