Zeman bude ťažko zasypávať zákopy

Bude prezident Miloš Zeman riadiť aj vládu? V prípade, že ju v budúcnosti poskladá jeho materská ČSSD, sa to môže stať. Nevylučuje to český politológ Ladislav Cabada. Ako povedal pre Pravdu, ,,prvým dôvodom voľby Zemana bolo, že je Čech". Z toho podľa neho vyplýva, že Schwarzenberga tak hlasujúci nevnímali. ,,Je to absurdné,“ povedal Cabada.

27.01.2013 20:00 , aktualizované: 28.01.2013 08:00
Zeman Foto:
Miloš Zeman v zhluku novinárov a podporovateľov počas volebnej soboty.
debata (43)

Novozvolený český prezident Miloš Zeman povedal, že chce byť prezidentom desiatich miliónov občanov, ale vyzval aj na predčasné voľby. Nie je toto vymedzenie proti vláde trocha v rozpore s prvým výrokom? Doplním to ešte inou vetou. Zeman zdôraznil, že bude prezidentom dolných desiatich miliónov Čechov. V jeho slovách sa, samozrejme, opakovane objavujú výrazné tendencie spoločnosť rozdeľovať. Podľa mňa je ťažko predstaviť si naplnenie vízie, že by bol prezidentom všetkých Čechov. V televíznej debate po voľbách jasne povedal, že je ľavicový a bude ľavicový politik. Nevidím tam veľmi zmierlivý tón smerom k ďalším spoločenským skupinám. Nie som veľmi nadšený tým, že v rámci parlamentnej demokracie by Zeman mohol začať budovať akýsi poloprezidentský systém bez opory v ústave. V rámci toho môže hroziť kolízia viacerých inštitúcií.

Na druhej strane však Zeman má aspoň do určitej miery pravdu, keď hovorí, že súčasná vláda je mimoriadne nepopulárna, existuje len s podporou poslancov, ktorých zvolili za iné politické subjekty. Názory budúceho prezidenta preto do určitej miery odrážajú názory verejnosti. Rozumiem tomuto argumentu, neviem však, ako by sa dala robiť demokracia len na základe prieskumov verejnej mienky. Dá sa oponovať Zemanovým slovám. Prvý podpredseda súčasnej vlády dostal v prezidentských voľbách 45 percent hlasov. Pripomeňme si aj tento údaj, nielen, že kabinet má dôveru ôsmich percent ľudí. Existencia vlády je založená na tom, ako to vyzerá v Poslaneckej snemovni. Budúci prezident by to mal rešpektovať, pretože sa dostáva do konfliktu s vládou i dolnou komorou parlamentu a populisticky sa opiera o prieskum verejnej mienky. Zeman by mal hľadať určitú rovnováhu vo vyjadreniach. Zatiaľ sa mu to po voľbe úplne nedarí.

Pred druhým kolom sa veľa hovorilo o tesnom súboji. Zeman vyhral o desať percent, to je určite veľmi slušné víťazstvo. Otázka je, prečo pomerne veľká časť ľudí zostala doma. Účasť bola o niečo nižšia ako v prvom kole. Pri tej veľkej mediálnej mobilizácii a mnohých televíznych debatách je to tak trocha prekvapujúce. Ak by prišlo viac ľudí, dal by sa očakávať vyrovnanejší volebný výsledok. Kampaň medzi prvým a druhým kolom ukázala nešťastné stereotypy. Schwarzenberg od svojho vyjadrenia o Benešových dekrétoch už nedokázal prevziať iniciatívu. Trocha sa to určite prejavilo. Vidieť, že negatívna kampaň má v českej spoločnosti, žiaľ, veľký potenciál. Zemanovi a jeho stúpencom sa ju podarilo stupňovať až do poslednej chvíle. Zabralo to. A tiež to, že Schwarzenberg je členom nepopulárnej vlády. Stále však hovorím o dvoch takmer vyvážených táboroch.

Nakoľko zabrala kampaň, že Schwarzenberg nie je Čech? Zásadne. Podľa prieskumu, ktorý som videl, bolo prvým dôvodom voľby Zemana to, že je Čech. Z toho vyplýva, že Schwarzenberga tak hlasujúci nevnímali. Pozrite sa, minister zahraničných vecí vyhral všade, kde volili Česi v zahraničí. Naša spoločnosť neprijala emigrantov, exulantov. Pripisujeme im iné hodnoty. Je to absurdné. Sme predsa v EÚ. Pripomína mi to príklad bývalého chorvátskeho prezidenta Franja Tudjmana, ktorý raz vyhlásil, že je dobre, že jeho manželka nie je Srbka alebo Židovka. Zo Schwarzenberga bol „Sudeťák.“ Myslel som si, že túto debatu už máme za sebou, ale nemáme.

Spomenuli ste dva tábory. Nie sú to však v skutočnosti tri? Zemanov, Schwarzenbergov a viac ako 40 percent voličov, ktorí nehlasovali? Zemanova koalícia je dosť nečitateľná. Pozbieral nacionalistov z oboch strán politického spektra, bojovala za neho rodina prezidenta Klausa. Zeman svoj tábor však označuje za ľavicu. Dá sa predpokladať, že príde do konfliktu so svojou domovskou sociálnou demokraciou. Mimochodom, jedno z prvých vyhlásení Zemana bolo, že ide integrovať ľavicu. Neviem, či je práve toto úloha prezidenta. Nehovoriac o tom, že nie je jasné, ako bude vyzerať tábor, ktorý chce spájať. Za Schwarzenberga sa zase postavili dva prúdy, ktoré však dlhodobo na politickej scéne pôsobia ako rivali. Jeden je liberálno-konzervatívny, ktorý predstavuje trochu bohorovná ODS. Druhý zase liberálno-stredový, ktorý v minulosti reprezentovali ODA či Únia slobody a teraz do istej miery TOP 09. Schwarzenberg vyhlásil, že bude znovu kandidovať za predsedu topky. Uvidíme, čo bude s občianskymi demokratmi, ktorí sa dlhodobo potápajú. Nie je zatiaľ jasné, či bude mať TOP 09 skôr tendenciu ODS podržať alebo naopak. A naozaj, je tu aj tábor nevoličov, ktorý ste spomenuli.

Čo s ním? Vidíme to dlhodobo. Len nevieme celkom presne, kto sú títo ľudia. Nevedia ich politici osloviť, alebo sú apolitickí?

Vyjadrili ste pochybnosti, či Zeman bude schopný zmierovať spoločnosť. Čo by však mal urobiť, ak by sa o to pokúsil? Povedal by som, čo by nemal robiť. Nemyslím si, že by cesta k zmiereniu viedla cez vyjadrenia, že bude silný prezident. Zasypávať zákopy môže začať vtedy, keď uzná, že má pred sebou politické strany, s ktorými bude rokovať a hľadať kompromisy. Nevieme, ako to bude, sme doslova niekoľko hodín po voľbách. Zemanov štýl politiky však bol neraz založený na urážaní politických protivníkov. Takže zasypávanie zákopov bude veľmi náročné. Je veľmi ťažké sa neuraziť, keď vám niekto opakuje, že ste debil, idiot a podobne. Videl som tlačovú konferenciu po voľbách, diskusiu so Zemanom v televízii, ale nepostrehol som, že by chcel zasypávať zákopy. Začal poučovať, ako sa má robiť daňová politika, investície, kto by mal odstúpiť. Za tých pár hodín od zvolenia stihol Zeman pomerne dosť.

Čo však môže prezident urobiť s právomocami, ktoré má? Má ústavné kompetencie. Zeman bude mať rôzne právomoci. Ústavný súd má momentálne len 12 členov, má ich mať 15. Zeman bude musieť so Senátom pracovať na doplnení. A ďalším ústavným sudcom sa končí funkčné obdobie. Uvidíme, koho navrhne. Ak však za Zemanovho pôsobenia dôjde k tomu, čo predpokladám, to znamená ku konfliktom rôznych inštitúcií, bude hrať Ústavný súd veľmi dôležitú úlohu. Zemana tiež čaká vymenovanie členov bankovej rady. To je tiež dosť podstatná vec. Už počas kampane hovoril niektoré mená, ale veľmi často to bolo bez toho, aby tí ľudia o tom vedeli. A nezabúdajme aj na také praktické veci, ako že prezident vymenúva a odvoláva členov vlády. Česká ústava je napísaná tak, že hlave štátu neurčuje lehoty. Prezident môže voliť stratégiu naťahovania času, odkladov. Hlava štátu menuje aj veľvyslancov. Môže veľmi účinne vyjednávať s vládou. To sme už videli v minulosti. Zjednodušene povedané: vy dáte napríklad môjho človeka do Moskvy a ja vám schválim vášho do Paríža.

Ako neformálne by mohol Zeman pôsobiť na českú politickú scénu? Bude pravdepodobne ešte vo väčšej miere pokračovať v tom, čo robili už jeho predchodcovia. To znamená, že si v jednotlivých politických stranách bude vytvárať svoje tábory. Bude to narúšať systém. Videl som v televízii podpredsedov ČSSD Mariu Benešovú a Jiřího Dienstbiera. Nezhodli sa na jednom slove (Benešová podporila už pred prvým kolom volieb Zemana, hoci oficiálnym kandidátom sociálnej demokracie bol Dienstbier, pozn. red.). Dá sa očakávať, že ČSSD vyhrá voľby. Celkom reálne sa môže stať, že jej vládu aj tak bude riadiť prezident Zeman. Hoci to nemá oporu v ústave.

© Autorské práva vyhradené

43 debata chyba