VIA IURIS: Hrozí, že Ústavný súd neprijme rozhodnutie o vine Harabina

Požiadavky, ktoré vyplývajú z rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva (ESĽP) v prípade predsedu Najvyššieho súdu SR Štefana Harabina proti Slovenskej republike, môžu viesť až k tomu, že Ústavný súd nebude schopný prijať rozhodnutie o vine alebo nevine Harabina a bude musieť disciplinárne návrhy zamietnuť z procesného dôvodu, teda pre nedosiahnutie väčšiny siedmich hlasov sudcov.

05.02.2013 14:41
Štefan Harabin Foto: ,
Štefan Harabin
debata

Tvrdí to organizácia VIA IURIS, ktorá rozhodnutie ESĽP o Harabinovom prípade zanalyzovala. „Z právneho rozboru tohto rozhodnutia vyplývajú viaceré závažné požiadavky, ktoré bude musieť Ústavný súd SR rešpektovať nielen v tomto, ale aj v ďalších disciplinárnych konaniach voči Štefanovi Harabinovi, ktoré boli začaté na návrh bývalej ministerky spravodlivosti Lucie Žitňanskej,“ tvrdí hovorkyňa VIA IURIS Miriam Kejzlarová.

Organizácia skonštatovala, že Ústavný súd (ÚS) nevyhovel žiadnej Harabinovej námietke zaujatosti voči sudcom ÚS, a to z dôvodu, že chcel rozhodnúť o vine alebo nevine. Ak by niektorý zo sudcov bol vylúčený, jeho hlas by pri rozhodovaní mohol chýbať. „Podľa Európskeho súdu však Ústavný súd nemohol paušálne odmietnuť vylúčiť kohokoľvek zo sudcov iba kvôli potrebe zabezpečiť, aby bolo vždy možné dosiahnuť potrebnú väčšinu sedem hlasov sudcov na prijatie uznesenia o vine alebo nevine Š. Harabina,“ skonštatovala na základe analýzy VIA IURIS s tým, že ÚS sa mal Harabinovými námietkami zaoberať.

„Z rozhodnutia Európskeho súdu vyplýva, že záujem na tom, aby súd bol nestranný, musí prevažovať nad obavou, že sa znižuje pravdepodobnosť, že návrh získa sedem hlasov potrebných na prijatie meritórneho rozhodnutia Ústavného súdu. Záujem, aby rozhodoval nestranný súd teda prevažuje nad záujmom, aby Ústavný súd mohol vždy prijať vo veci disciplinárneho stíhania meritórne rozhodnutie,“ skonštatovala VIA IURIS. Podľa organizácie teda vzniká hrozba, že Ústavný súd nebude schopný prijať rozhodnutie o vine alebo nevine Harabina a bude musieť disciplinárne návrhy zamietnuť.

Harabina potrestal ÚS 70-percentnou zrážkou z platu na jeden rok za to, že nevpustil kontrolu z ministerstva financií na Najvyšší súd. Harabin sa obrátil na ESĽP, pretože podľa neho bolo porušené jeho právo na nestranný súd. To Európsky súd uznal a odporučil, aby Ústavný súd o vine Harabina rozhodol znovu. Harabinovu požiadavku o náhrade nemajetkovej ujmy 100.000 eur a ušlého príjmu 50.000 eur ESĽP zamietol, priznal mu náhradu iba 3000 eur. Exministerka Žitňanská podala voči Harabinovi spolu štyri návrhy na disciplinárne potrestanie.

debata chyba