Podľa televízie Al Majadín útočníci zasiahli Bilajdu štyrmi strelami, keď v stredu ráno odchádzal z domu. Zásah do hlavy bol podľa lekárov smrteľný.
„Brata zavraždili. Som zničený,“ povedal pre AFP Abdal Madžíd, brat zavraždeného politika. Následne útok pripísal na vrub vládnej Strane obnovy (An Nahdá). „Kašlem na celú Stranu obnovy; brata dal zavraždiť jej šéf Rašíd Ghannúší,“ vyhlásil.
Ghannúší, ktorý je lídrom vládnej strany, patril roky k oponentom bývalého tuniského režimu prezidenta Zín Abidín bin Alího, ktorého revolučná vlna zmietla v januári 2011 po 20 rokoch vládnutia.
„Je to teroristický čin nielen proti Bilajdovi, ale proti celému Tunisku. Tunisania nie sú na také čosi zvyknutí. Vláda rovnako ako národ musia prejaviť zdravý rozum a nepadnúť do zločineckej pasce, ktorej cieľom je vyvolať v krajine chaos,“ pokúšal sa zmierniť vlnu nespokojnosti premiér Hamádí Džibálí v rozhlase. Ani jeho ostré odsúdenie atentátu nielen šéfa kabinetu, ale zároveň lídra Strany obnovy však neodvrátilo protestnú vlnu Tunisanov. Podľa televízie Al Majadín hlavnému náporu ich hnevu tisícov demonštrantov musela v stredu odolávať budova ministerstva vnútra na Habib Bourgiba Avenue v centre Tunisu. "Hanba! Hanba! Šukrí je mŕtvy! Kde je vláda?! Vláda musí padnúť“, ozývalo sa pod oknami ministerstva.
Zavraždený ľavicový politik Bilajda patril medzi popredných predstaviteľov sekulárnych síl v krajine, ktorý dávno varoval pred šírením radikálneho islamu. Reagoval tak o. i. na pravidelné násilné konflikty za účasti salafistov alebo ľudí nespokojných s porevolučným vývojom v Tunisku. V polovicu januára si krajina pripomenula druhé výročie spoločenského prevratu. Po voľbách v októbri 2011 sa k moci dostali „umiernené islamské sily“ vedenej Stranou obnovy. Neboli to však radostné oslavy.
Horkosť výročia umocnilo práve v posledných mesiacoch rastúce napätie medzi predstaviteľmi islamského vedenia krajiny a sekulárnymi silami. A to všetko na pozadí rastu zločinnosti, hospodárskeho poklesu, rastu nezamestnanosti, ktorá dosiahla rekordných 17 percent. Tunisania takýto vývoj určite neočakávali, keď sa pred dvoma rokmi Tunisko stalo prvou arabskou krajinou, ktorá zvrhla politického lídra a uskutočnila voľby a túžbou po zmenách „nakazila“ celú oblasť „arabskou jarou“. Situácia v krajine je stále nestabilná a vláda musí pravidelne čeliť nepokojom vyvolaným najmä ťažkou hospodárskou situáciou.