Joseph Ratzinger, ako znie občianske meno Benedikta XVI., sa však preslávil aj tým, že sa nebráni moderným technológiám a používa sieť Facebook a nechal si zaviesť vlastný videokanál na sieti YouTube.
Asi najväčšou aférou počas jeho pontifikátu boli v roku 2009 škandály pedofilných zločinov, ktorých sa kňazi v Írsku dopúšťali niekoľko desiatok rokov; vzápätí vychádzali najavo podobné prípady z ďalších krajín, vrátane pápežovho rodného Nemecka. V lete 2011 Vatikán povolal svojho veľvyslanca v Írsku ku konzultáciám po tom, čo tamojší parlament kritizoval Vatikán za snahu o sabotáž v prípadoch zneužívania detí kňazmi aj koncom 90. rokov.
Obvinený zo zodpovednosti zazatajovanie pedofílie kňazov
Pápeža Benedikta XVI., ktorý požiadal boha a obete týchto zločinov za odpustenie, obvinili aj z toho, že bol súčasťou zatajovania týchto prípadov ešte pred nástupom na pápežský stolec. V septembri 2011 skupina obetí pedofilných kňazov obvinila Benedikta XVI. a niekoľko kardinálov na Medzinárodnom trestnom súde v Haagu zo zodpovednosti za zastieranie sexuálneho násilia páchaného duchovnými na mladistvých.
Výrokmi o Mohamedovi pobúril moslimov
Mnohých pobúril Benedikt XVI. aj tým, že v decembri 2009 podpísal dekrét k blahorečeniu pápeža Pia XII., Ktorý pôsobil počas druhej svetovej vojny a bol kritizovaný, že neurobil všetko, čo bolo v jeho silách, aby pomohol zastaviť vyhladzovanie Židov. V tejto súvislosti vzbudilo kritiku aj Benediktovo rozhodnutie z roku 2009 rehabilitovať britského duchovného Richarda Williamsona, ktorý poprel existenciu plynových komôr za holokaustu.
Ako rozbuška v islamskom svete zapôsobil Benediktov prejav v nemeckom Regensburgu v roku 2006, keď citoval byzantského cisára zo 14. storočia: „Ukážte mi, čo Mohamed priniesol nové, a uvidíte, že sú to iba zlé, neľudské veci, ako príkaz šíriť jeho vieru mečom.“ Situáciu sa potom pápež snažil upokojiť, keď vyjadril ľútosť a tvrdil, že ho "bohužiaľ zle interpretovali. Navštívil aj mešity v Turecku, Jordánsku či Izraeli a stretol sa s jordánskym či saudským monarchom.
Aféra Vatileaks odhalila údajné šarvátky vo Vatikáne
Z posledného obdobia je známa aféra Vatileaks, ktorej protagonistu, pápežovho majordoma Paola Gabriela, v októbri odsúdili na 18 mesiacov do väzenia za krádež tajných dokumentov, ktoré vynášal z Vatikánu. Na stránkach novín sa tak objavili pápežove súkromné listy či ďalšie dokumenty údajne svedčiace o mocenských šarvátkach cirkevných hodnostárov. Podmienečne odsúdili aj informatika Claudia Sciarpellettiho za napomáhanie Gabrielovi. Oboch pápež v decembri omilostil.
Odmietol rýchle zbližovanie s evanjelikmi
Pozornosť vzbudil Benedikt XVI. aj v septembri 2011, keď pri oficiálnej návšteve rodného Nemecka odmietol rýchle zbližovanie katolíckej a evanjelickej cirkvi na základe kompromisu medzi náukami. V máji 2011 zas prekvapil, keď odvolal austrálskeho biskupa, ktorý sa netajil názorom, že by cirkev mala zvážiť vysväcovanie žien žien a ženatých mužov za kňazov.
Po boku Jána Pavla II.
Joseph Ratzinger sa narodil 16. apríla 1927 v bavorskom meste Marktl nad Innom. V mladosti bol krátko členom fašistickej mládežníckej organizácie Hitlerjugend, kam sa údajne musel v 14 rokoch zapísať proti svojej vôli. Na konci vojny ho neminul wehrmacht, z ktorého však dezertoval a nakoniec upadol do amerického zajatia. Po vojne vyštudoval teológiu a filozofiu v Mníchove, v roku 1951 bol vysvätený na kňaza. V roku 1959 získal profesúru na univerzite v Bonne, pôsobil aj v Münsteri, Tübingene a Regensburgu. V päťdesiatich rokoch bol menovaný kardinálom.
Čistotu viery strážil po boku Jána Pavla II. ako prefekt Kongregácie pre náuku viery od roku 1981 až do apríla 2005, keď sa stal pápežom. Len tri mesiace nato umožnil výnimku z nepísaných pravidiel a začal proces blahorečenia Jána Pavla II., Ktorý ukončil blahoslavením v máji 2011 na omšu vo Vatikáne.
V súkromí je vraj pápež, ktorý plynule hovorí šiestimi jazykmi, človekom miernej a starostlivej povahy. Milovník mačiek rád relaxuje hrou na klavír, v obľube má predovšetkým Wolfganga Amadea Mozarta.
O možnosti rezignácia na pápežskú funkciu v prípade choroby či staroby hovoril už v novembri 2010 v rozhovore pre knihu Light of the World: „Ak pápež zistí, že už fyzicky, psychicky a duchovne nie je schopný zvládať povinnosti svojho úradu, potom má právo a za niektorých podmienok aj povinnosť odstúpiť. “