Lajčák: Ukrajina sa musí rozhodnúť

Mama, ktorá sa stará o deti, ktoré nie vždy chcú počúvať. Projekt Východného partnerstva Európskej únie oficiálne existuje už takmer štyri roky.

21.02.2013 10:00
Gdansk, ministri, Lajčák Foto: ,
Šéf slovenskej diplomancie Miroslav Lajčák (druhý zľava v spodnom rade) na stretnutí s partnermi z visegrádskej štvorky a severských a pobaltských krajín.
debata

Aj on bol témou stretnutia ministrov zahraničných vecí štátov visegrádskej štvorky a severských a pobaltských krajín v poľskom Gdansku. Ich zástupcovia sa na takomto formáte stretli po prvý raz. Slovensko zastupoval šéf diplomacie Miroslav Lajčák.

„Pre Východné partnerstvo je veľmi dôležitý rok. Ukrajina je štát, ktorý sa musí rozhodnúť, do ktorého priestoru bude patriť. Buď podpíše asociačnú dohodu a dohodu o voľnom obchode s EÚ a otvorí sa jej tak európsky trh a nám ukrajinský. Na druhej strane na ňu tlačí Moskva, aby vstúpila do colnej únie, v ktorej je teraz Rusko, Bielorusko a Kazachstan,“ povedal Lajčák slovenským novinárom. „Bolo by dobre, keby Ukrajina bola súčasťou nášho priestoru. Aj hodnotového, aj ekonomického.“

„Chceme hospodársky pomáhať,“ povedal na stretnutí v Gdansku na tlačovej konferencii šéf švédskej diplomacie Carl Bildt. „Krajiny však musia budovať právny štát a zamerať sa na európske hodnoty. Každá politika potrebuje čas,“ uviedol Bildt.

Súčasťou iniciatívy Východné partnerstvo sú Arménsko, Azerbajdžan, Bielorusko, Gruzínsko, Moldavsko a Ukrajina. „Štyri roky sa dajú prirovnať k veľmi ranému veku. Mama, teda Európska únia, sa snaží, aby sa jej deti správali podľa jej pravidiel. Zároveň však musí bojovať s nedorozumeniami a ich odporom,“ vysvetľuje pre Pravdu prostredníctvom prirovnania fungovanie Východného partnerstva Elžbieta Kacaová, analytička Poľského inštitútu pre medzinárodné otázky.

Samotný projekt narazil od roku 2009 na viaceré úskalia. Východné partnerstvo príliš nevoňalo Moskve. Ukrajina sa dostala do pozície, keď je pokrok smerom k únii podmienený aj osudom uväznenej opozičnej líderky Julie Tymošenkovej. O azerbajdžanskom autoritatívnom režime si málokto robí nejaké väčšie ilúzie. Isté otepľovanie vzťahov s Bieloruskom narazilo na tvrdý zásah proti opozícii po prezidentských voľbách v roku 2010. Gruzínsko zaťažuje dedičstvo vojny s Rusko a zákopová politická vojna medzi súčasnou vládou a prezidentom Michailom Saakašvilim. Moldavská prozápadná vláda veľa investovala do európskeho kurzu, ale očakáva od EÚ aj pružnejší prístup.

„Tieto príklady ukazujú, že Európska únia síce ponúkla isté výhody, ale zároveň niečo žiadala, no príliš to nefungovalo,“ hovorí odborník na východnú Európu Dominik Tolksdorf z Univerzity Johna Hopkinsa. „Východné partnerstvo neviedlo k jasne viditeľným zmenám v susedstve Európy, minimálne nie k takým, ktoré by boli v záujme členských štátov únie.“

„Aj stretnutie v Gdansku je potrebné dať do súvislosti s tým, že už nechceme, aby nás vnímali ako takzvaných nových členov únie a NATO. Na to sme tam už dosť dlho,“ tvrdí Lajčák. „Máme svoje názory na to, ako by mala vyzerať politika EÚ smerom na východ či juh. Chceme, aby to bolo viac počuť. Nielen sedieť v nejakom vagóne, ale byť v lokomotíve a rozhodovať o tom, na ktorej výhybke odbočíme,“ vyhlásil minister zahraničných vecí.

„Východne partnerstvo sa dnes teší menšej podpore ako v roku 2009. Ak tento projekt neoživia krajiny V4 a severské a baltické štáty, neurobí to nikto,“ myslí si Tolksdorf.

Signál Albánsku

Šéf slovenskej diplomacie Miroslav Lajčák na summite v Gdansku hovoril aj o nespokojnosti s vyjadreniami albánskeho premiéra Saliho Berishu. Ten opakovane hovoril o potrebe spájania Albáncov vo všetkých piatich krajinách Balkánu. „Vieme, k čomu viedli takéto vyhlásenia v tomto priestore. Nemôžeme sa tomu len tak prizerať. Určite sa to veľmi skoro objaví aj vo verejnom vyjadrení Európskej únie,“ uviedol Lajčák.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba