Nový pápež by mal byť človekom úsmevu ako Ján Pavol II.

Benedikt XVI. v ničom nepoľavil zo snáh Jána Pavla II. o živý ekumenický a medzináboženský dialóg. V rozhovore pre Pravdu to poznamenal Imrich Gazda, odborník na dianie v cirkvi, ktorý pôsobí na Katolíckej univerzite v Ružomberku a píše na portáli Svet kresťanstva.

01.03.2013 08:32
Timothy Michael Dolan, arcibiskup Foto: ,
Z kardinálov voliteľov má najširší úsmev newyorský arcibiskup Timothy Michael Dolan (na snímke), nazdáva sa Imrich Gazda.
debata (23)

V čom sa Benedikt XVI. najviac odlišoval v duchovnom rozmere od svojho predchodcu Jána Pavla II.?

Vnútorné prežívanie viery bolo u oboch rovnako hlboké. Stačilo ich sledovať počas modlitieb, keď ich tvár odrážala čosi, čo nemohli len zahrať. Pokiaľ ide o vonkajšie prejavy viery, Ján Pavol II. ju dokázal zhmotniť najmä do hovoreného, kým Benedikt XVI. do písaného slova.

Téma tolerancie medzi náboženstvami je veľkou výzvou. Urobil Benedikt XVI. dosť v tomto smere počas osem rokov trvajúceho pontifikátu?

Mnohí boli prekvapení, aké silné prejavy sympatií a podpory zazneli v týchto dňoch na adresu Benedikta XVI. z protestantského, ortodoxného či zo židovského prostredia. Benedikt XVI. v ničom nepoľavil zo snáh Jána Pavla II. o živý ekumenický a medzináboženský dialóg. Ako teológ sa usiloval, aby nemal len vonkajší, ale aj vnútorný, teologický rozmer. Aby sa snaha o jednotu nielen deklarovala, ale aj žila. V katolíckom prostredí sa však toto úsilie nestretá vždy len s pochopením.

Počas pôsobenia odstupujúceho pápeža vyplávali na povrch viaceré škandály sexuálneho zneužívania v cirkvi. Bola odpoveď Vatikánu na tieto aféry dostatočná?

Otázka nestojí tak, či len Benedikt XVI. urobil maximum, ale či aj jeho podriadení striktne dodržiavali jeho líniu nulovej tolerancie. Odchádzajúci pápež sa ako prvý začal stretať s obeťami zneužívania, sexuálne delikty zaradil medzi tzv. kánonické zločiny a biskupov, ktorí ich kryli, začal nahrádzať principiálnejšími klerikmi. Jedným dychom však treba dodať, že pri ochrane detí a mladistvých nikdy nemožno povedať, že sa nedá urobiť viac.

Čo vidíte ako najväčšiu výzvu pre budúcu hlavu rímskokatolíckej cirkvi?

Iné očakávania majú ľudia vnútri cirkvi a iné ľudia mimo nej. Všeobecne sa očakáva charizmatický líder schopný dialógu, ktorý bude zdôrazňovať etické a sociálne témy a pokračovať v snahe Benedikta XVI. o finančnú a sexuálnu transparentnosť. Veriaci navyše očakávajú duchovnú hĺbku a živé svedectvo viery, pre ktorú dokáže nadchnúť aj odkresťančenú Európu.

Konkláve viackrát v dejinách potvrdilo, že výsledok voľby je nepredvídateľný. Môže to platiť aj o hlasovaní o nástupcovi Benedikta XVI.?

Samozrejme. Zaujímavé pritom je, že práve Benedikt XVI. bol výnimkou z pravidla „kto vchádza do konkláve ako pápež, vychádza z neho ako kardinál“. Kardinál Ratzinger bol pred ôsmimi rokmi považovaný za jedného z najväčších favoritov. V najbližšom konkláve však chýba takýto výrazný favorit. Je to však pochopiteľné. Pontifikáty Jána Pavla II. a Benedikta XVI. na seba nadväzovali nielen časovo, ale do veľkej miery aj obsahovo. Ratzinger bol po Jánovi Pavlovi II. prirodzenou voľbou. Za posledné roky sa však spoločnosť a cirkev zmenili a nový pápež vstúpi do novej éry.

Je samozrejmé, že je nemožné odhadovať meno nového pontifika, ale napriek tomu, koho a prečo by ste zaradili medzi nádejných dvoch-troch favoritov?

Nový pápež by mal byť človekom úsmevu ako Ján Pavol II., Ján Pavol I. alebo Ján XXIII. Radostný rozmer kresťanstva zdôraznil počas poslednej generálnej audiencie aj Benedikt XVI. Zdá sa mi, že z kardinálov voliteľov má najširší úsmev newyorský arcibiskup Timothy Michael Dolan.

© Autorské práva vyhradené

23 debata chyba