„S obrovskou bolesťou z tejto historickej tragédie, ktorá poznačila našu vlasť, vyzývame všetkých krajanov na mier, lásku, rešpekt a pokoj. Vyzývame Venezuelčanov, aby premenili túto bolesť na pokoj,“ oznámil zlú správu svojim stúpencom venezuelský viceprezident a Chávezom určený následník Nicolás Maduro. „Nepoddajme sa slabosti, neskĺznime k násiliu. Nech tu niet nenávisti. V našom srdci by mal byť len jeden cit – láska,“ prehovoril k národu bývalý šofér autobusu.
Chávezových stúpencov správa o smrti vodcu vyhnala do ulíc. „Bol to náš otec,“ oplakávala prezidenta Caracasanka Nancy Jotiyová. „Naučil nás brániť sa. Chávizmus sa neskončí. My sme ľud. Budeme bojovať!“ povedala pre agentúru Reuters a sľúbila pokračovanie „bolívarskej revolúcie“.
Skoré voľby
Slzy a dojatie zmohli Venezuelu napriek tomu, že smrť vodcu neprišla neočakávane. Chávez už dva roky bojoval s rakovinou, a hoci sa pred jesennými voľbami dušoval víťazstvom a plným zdravím, choroba ho napokon zdolala. Náročná prezidentská kampaň navyše stála 58-ročného lídra venezuelských socialistov mnoho síl a po štvrtej, decembrovej operácii na Kube sa úplne vytratil z očí verejnosti. Nezložil dokonca ani prezidentskú prísahu a úrad za neho prebral viceprezident Maduro. Na ňom teraz bude, aby krajinu priviedol k predčasným voľbám.
„Podľa ústavy by mal krajinu dočasne viesť predseda parlamentu Diosdado Cabello, no aby sa predišlo vnútorným treniciam a socialisti ukázali navonok jednotu, na čele bude naďalej Maduro,“ vysvetľuje odborník na Venezuelu Mark Jones, ako sa socialisti okamžite snažia predísť akejkoľvek zmene režimu v krajine. Nové voľby by mala úradujúca hlava štátu vypísať do tridsiatich dní.
„Chávisti majú absolútnu kontrolu nad justíciou, takže si môžu vybrať, ako toto nariadenie interpretovať. Zatiaľ všetko naznačuje, že budú chcieť využiť sympatie, ktoré Chávezova smrť vyvolala, a zatlačiť tak opozíciu do defenzívy,“ povedal pre Pravdu politológ, ktorý pôsobí na Riceovej univerzite. Voľby podľa neho možno očakávať skoro. „Opozícia bude kráčať po tenkom lane. Musí vyjadrovať rešpekt a brať ohľady na Chávezovu smrť, no zároveň sa musí pripraviť na krátku a intenzívnu kampaň,“ tvrdí politológ, podľa ktorého budú voľby síce tesné, no socialisti na čele s Madurom dokážu udržať Venezuelu pod červenou vlajkou chávizmu.
Ochranca chudobných
Socialisti sa môžu spoliehať na podporu najchudobnejších vrstiev. Chávez sám pochádzal z chudobných pomerov a vždy vystupoval ako človek z ľudu. Výrečný vojak, ktorého za buričské marxistické reči poslali do odľahlej provincie, si počas svojej kariéry vždy dokázal nájsť oddaných poslucháčov. O získanie moci sa pokúsil prevratom už v roku 1992, keď využil nespokojnosť ľudí s úspornými opatreniami vlády a hnev voči skorumpovaným politickým elitám. Hoci mu puč ani jeho reparát nevyšli, počas dvojročného pobytu za mrežami Chávez pochopil, že slovami dokáže viac ako so zbraňou v ruke.
O šesť rokov nato sa vo voľbách stal prezidentom a moc odvtedy z rúk nepustil. Veľkou pomocou pre neho bolo ropné bohatstvo, ktoré premenil na nemocnice a školy a výrazne tak zlepšil život najbiednejších. Zároveň sústredil moc vo svojich rukách, monopolizoval si verejný priestor a zaistil, aby všetok ziskový priemysel skončil v moci štátu.
Chávezovi kritici však pripomínajú, že za jeho vlády sa z Venezuely stala krajina s takmer najvyšším množstvom vrážd na počet obyvateľov a že Caracas bohatstvo prejedá namiesto toho, aby ho rozumne zveľaďoval. Hoci sa znížili majetkové rozdiely, opozícia tvrdí, že Venezuela prudko zaostáva za svojimi susedmi v regióne a bez Chávezovho rozšafného rozhadzovania mohli byť na tom chudobní ešte lepšie.
Regionálna mocnosť
Ambície venezuelského prezidenta sa nekončili na hraniciach krajiny. Bývalý vojak v sebe videl druhého Bolívara a svoje medzinárodné pôsobenie venoval boju proti „imperializmu“ a „historickému nepriateľovi“, Spojeným štátom. V tábore jeho stúpencov sa ocitol Irán i Bielorusko, no najväčší vplyv si Chávez vybudoval v Latinskej Amerike.
Venezuelská ropa a podpora ľavicových režimov mu zaistila verných spojencov od Kuby cez Nikaraguu a Ekvádor až po Bolíviu. „Chávezovu smrť najviac pocítia Managua a Havana,“ tvrdí Jones. „Zvlášť Kuba, ktorej ropné potreby Venezuela za veľmi zvýhodnené ceny pokrýva z dvoch tretín. Ak by vo Venezuele zostali pri moci socialisti, zrejme budú v tejto politike pokračovať, hoci možno už nie tak štedro. Víťazstvo opozície a koniec podpory by pre kubánsku ekonomiku, ktorá je už i tak na kolenách, boli zničujúce,“ vysvetľuje americký politológ dosahy Chávezovho úmrtia na širší región.