Chudobní Severokórejčania si varia polievku z trávy a listov

Severokórejské rakety svištiace vzduchom. Vojaci pochodujúci vysokým krokom v dokonalej súhre pri prehliadkach v Pchjongjangu. Vysielanie ospevujúce vodcu Kim Čong-una a napadajúce Spojené štáty ako smrteľného nepriateľa. Tieto obrázky Severnej Kórey zo štátnych médií ukazujú hrdú, silnú a sebestačnú krajinu.

14.04.2013 10:00
KLDR Foto: ,
Severokórejčania si hromadne uctievajú bronzové sochy zomrelých vodcov krajiny Kim Ir-sena a Kim Čong-ila.
debata (280)

Ale okrem propagandy a okrem hlavného mesta Pchjongjang existuje drsnejšia realita biedy, hladu a zúfalstva, hovoria utečenci a ďalší ľudia oboznámení so situáciou, ktorých spomienky zaznamenal spravodajský server CNN.

„Moja rodina sa rozhodla spáchať samovraždu, pretože sme už tri dni nemali čo jesť,“ hovorí jedna severokórejská emigrantka, ktorá teraz žije v Soule. „Rozhodli sme sa vyhladovať na smrť. Povedali sme si – tak zomrieme. Ale potom sme predsa len chceli prežiť. Predala som domček za 30 kilogramov ry­že.“

Z KĽDR utiekla krátko po tom, čo k moci v minulom roku nastúpil Kim Čong-un. Totožnosť nechce zverejniť, pretože jej rodina v Severnej Kórei zostala. „Aby som prežila, musela som jesť trávu. Ľudia trhajú trávu a listy. Varia si z nich polievku,“ dodala. Správy zo Severnej Kórey naznačujú, že ceny potravín sa za posledný rok strojnásobili.

Podľa správy OSN v roku 2012 viac ako 25 percent severokórejských detí trpelo chronickou podvýživou a takmer tretina žien chudokrvnosťou. Odhaduje sa, že počas hladomoru, ktorý Severnú Kóreu postihol v 90. rokoch minulého storočia, zomrelo až 3,5 milióna ľudí. Oficiálne severokórejské údaje uvádzajú 220-tisíc mŕtvych.

Za Pchjongjangom je väčšia chudoba

„Jedna z vecí, ktoré ma skutočne prekvapili, je to, ako prázdno tá krajina vyzerá. Bolo mi povedané, že len 20 percent pôdy v Severnej Kórei je orná,“ uviedol Stan Grant zo CNN po návrate zo spravodajskej cesty do KĽDR v apríli 2012 . „A ľudia sa tam pohybujú veľmi pomaly. Niekedy niekoho zahliadnete, ako sa tmolí s motyčkou cez pole, inokedy deti túlajúce sa okolo cesty. A niekedy ľudí, ktorí len stoja a hľadia do prázdna.“

Okrem hlavného mesta je bieda tohto národa doslova hmatateľná, hovorí sprievodca pekinskej cestovnej kancelárie Koryo Tours Simon Cockerell, ktorý do KĽDR pravidelne preváža skupiny turistov.

„Čím ďalej sa dostanete od Pchjongjangu, tým jednoduchšie oblečenie ľudia majú. Oni sami sú menší,“ dodal. „Ako v ktorejkoľvek rozvojovej krajine, aj tu je najvyššia životná úroveň v metropole. Platy sú vyššie a ľudia sa majú lepšie. Ale potom sa vydáte do iných miest, napríklad do Čchongdžinu a Hamhungu, ktoré sú druhým a tretím najväčším mestom v KĽDR, a tie sú viditeľne oveľa ošumelejšie ako Pchjongjang. “

280 debata chyba