Stačí sa vrátiť späť o tisícku rokov a zistíme, že takmer každý Európan má množstvo predkov, tvrdí štúdia amerických vedcov zverejnená v odbornom magazíne PLoS Biology.
Vedci Peter Ralph a Graham Coop z Kalifornskej univerzity porovnali dedičnú výbavu viac ako 2 000 ľudí zo 40 európskych krajín. Výsledok ich analýzy potvrdili matematicko-štatistické štúdie, ktoré rovnaké závery priniesli pred desiatimi rokmi, uviedli podľa agentúry DPA odborníci.
Väčšina ľudí pozná históriu rodiny nanajvýš niekoľko generácií späť, už ale nemajú potuchy o príbuzenských vzťahoch s ďalšími ľuďmi. Každá nová generácia pritom získava oproti tej predchádzajúcej dvojnásobný počet predkov, keď každý človek má dvoch rodičov, štyroch prarodičov, osem praprarodičov a tak ďalej.
Ralph a Coop preto hľadali v genetickej výbave 2 257 ľudí identické časti DNA podľa tézy, že osoby, ktoré takéto časti zdieľajú, majú spoločných predkov. Čím kratšie takéto sekvencie DNA sú, tým hlbšie v minulosti ich predok žil, pretože v každej generácii sa genetická výbava opätovne kombinuje a mieša.
V priebehu tisícok rokov sa však množstvo genetických dôkazov o spoločnom pôvode stráca, pretože ľudia odovzdávajú vždy len časť DNA. Z toho vedci usudzujú, že Európania majú oveľa viac spoločných predkov, než analýzy ukazujú.
Podľa očakávania spájajú ľudí najužšie príbuzenské vzťahy s tými, ktorí žijú v ich blízkosti. Brit si je príbuzensky najbližší opäť s ďalším Britom ako s Nemcom. Brita ale spája s Nemcom užší príbuzenský vzťah ako napríklad s Grékom.