Británia chce silnú eurozónu, v ktorej nebude

"Mali by sme byť opatrní, čo sa týka predstavy, že viac Európy je riešenie na všetky naše problémy," povedala pre Pravdu britská poslankyňa Emma Reynoldsová. V tieňovom kabinete opozičných labouristov má na starosti európske otázky.

13.05.2013 15:00
Emma Reynoldsová, EÚ, Británia Foto:
Nesúhlasíme s politikou UKIP a budeme to otvorene hovoriť. Pre Pravdu to povedala britská poslankyňa Emma Reynoldsová. V tieňovom kabinete labouristov rieši otázky Európskej únie.
debata (7)

Labouristická strana odmieta referendum o EÚ, ktoré sľubuje konzervatívny premiér David Cameron. „Nemyslite si, že sa Briti prebúdzajú s myšlienkou na úniu. Prečo by sme mali míňať čas, peniaze a energiu na referendum práve teraz, keď musíme naštartovať hospodárstvo?“ myslí si Reynoldsová. Rozhovor s ňou vznikol na podujatí Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku.

Možno sa budem pohybovať v extrémoch, ale je väčšia šanca na to, že Británia niekedy prijme euro alebo že vystúpi z EÚ?
Ani jedno. Nepredpokladám, že počas môjho politického života vstúpi Británia do eurozóny. V mojej krajine nie je veľká chuť pripojiť sa k spoločnej mene. Hoci si myslím, že sa eurozóna dostane z problémov. A je to aj v záujme Británie a celého sveta. Chceme silnú eurozónu, ale nechceme byť jej súčasťou. Čo sa týka zotrvania krajiny v EÚ, predstavme si, že máme referendum.

Čo by to znamenalo?
Podnikatelia, odbory, politici, viaceré mimovládne organizácie by sa mohli spojiť a povedať, že je správne zostať členom EÚ. Jasne a racionálne by vysvetľovali, čo z toho máme. V takom prípade by Briti nehlasovali za vystúpenie z únie.

Labouristi však odmietli referendum, ktoré sľúbil konzervatívny premiér David Cameron. Prečo neusporiadať všeľudové hlasovanie, keď veríte, že sa dá vyhrať?
Netvrdíme, že by sme nikdy nemali mať referendum o únii. Už teraz máme legislatívu pre prípad, že by došlo k zmene európskych zmlúv a nastal by presun právomocí z Londýna do Bruselu. Nemyslite si však, že sa Briti prebúdzajú s myšlienkou na EÚ. Zaujímajú ich ekonomika, domáce otázky ako vzdelávanie či zdravotná starostlivosť. Som si istá, že je to rovnaké na Slovensku. Tak prečo by sme mali míňať čas, peniaze a energiu na referendum práve teraz, keď musíme naštartovať hospodárstvo? Britské hospodárstvo má problémy. Na to by sa mala vláda sústrediť. Nie na boj s Nezávislou stranou Spojeného kráľovstva (UKIP). Samozrejme, labouristi sú tu na to, aby boli alternatívou pre vládne plány.

Hoci veríte, že pri racionálnej diskusii by Briti povedali EÚ áno, ťažko sa dá poprieť, že ľudia vo vašej krajine patria k najeuroskep­tickejším v Európe. Prečo?
Sme ostrov. Stáročia sme nezažili žiadnu inváziu. Revolúciu sme mali naposledy v 17. storočí. Máme iné historické skúsenosti. Určite v Británii vláde menej entuziazmu pre integráciu. Neznamená to však, že Briti by chceli extrémy, osamotenú krajinu. Keď idú Briti na dovolenku, pre väčšinu z nich je cieľom Európa. Študenti využívajú program Erasmus, aby sa vzdelávali v krajinách únie. Mladšia generácia je proeurópskejšia alebo aspoň viac promedzinárodná. Myslím, že inštinktívne cíti, že vo svete, ktorému dominujú veľké krajiny ako USA, Čína či India, bude pre Britániu výhodné, aby bola členom EÚ. Labouristi nebojujú za viac integrácie, ale za dobré európske riešenia. Napríklad v oblasti boja proti zločinu. Šéfom Europolu je Brit. Naši obyvatelia toto oceňujú. Mali sme prípad učiteľa, ktorý ušiel s 15-ročnou žiačkou. Bez najmenších problémov ho z Francúzska vydali. Briti to vnímajú ako dobrý príklad európskej spolupráce.

Ako sa labouristi stavajú k myšlienke prehĺbenia politickej únie?
Zatiaľ mi nikto jasne nevysvetlil, čo si mám pod pojmom politická únia predstavovať. Myslím, že by sme mali opatrní, čo sa týka predstavy, že viac Európy je riešenie na všetky naše problémy. Áno, eurozóna potrebuje dosiahnuť, aby sa ekonomiky jej členských štátov k sebe viac priblížili. Vidíme medzi nimi obrovské rozdiely v platoch či hospodárskych podmienkach. Ak eurozóna pôjde cestou ďalšej ekonomickej a fiškálnej únie, musí to byť pod nejakým dohľadom. Nie len, že by sa povedzme odovzdali právomoci Európskej komisii. V tom prípade by mal existovať mechanizmus kontroly, ktorý do toho zapojí národné parlamenty.

Nestačilo by posilniť úlohu Európskeho parlamentu?
Mohlo by to tak byť. Hovoríme však o eurozóne, čo, úprimne povedané, nemá veľa spoločné s Britániou. Ak však má byť úspešná Európskej únia, musí byť v rámci nej úspešná eurozóna. V Británii politici cítia problém v tom, že hovoríme o hlbšej integrácii, ale nie je jasné, akým spôsobom to bude viac transparentné pre ľudí. Faktom je, že napríklad našich europoslancov nikto poriadne nekontroluje. Mnohí robia vynikajúcu prácu, ale len málo ľudí vie, čo robia, zopár ich hlasuje vo voľbách do Európskeho parlamentu.

Nie je to však trochu aj problém voličov? Dnes naozaj nie je až také zložité niečo si zistiť o EÚ.
Neobviňovala by som voličov. Britské médiá často píšu o poslancoch a ich práci, ale veľmi málo o europoslancoch či Európskom parlamente. Denníky spomínajú len škandály, či koľko to či ono stojí. Väčšina novín je euroskeptická. Chceli by však, aby Británia odišla z únie? Niektoré možno áno. Dá sa to zmeniť? Nie som si istá. Je však pravdou, že mladší ľudia už noviny veľmi nečítajú. Vidím to na svojich asistentoch, tí sú na internete. Je tak možné ich osloviť spôsobom, akým sa to v minulosti nedalo.

Lenže s oslovením ľudí majú celkom dobré výsledky aj populisti. V Británii to vidíme na náraste popularity UKIP. Ako sa s tým dá bojovať?
Musíme najprv pochopiť, v čom spočíva problém. Nárast popularity UKIP spôsobilo mnoho faktorov. Liberálni demokrati sú teraz vo vláde. Predtým to bola takzvaná protestná strana, pre ľudí, ktorí nemali radi ani konzervatívcov, ani labouristov. UKIP dokázal zaplniť tento priestor. Je faktom, že časť ľudí nedôveruje politikom zavedených strán. Podporou UKIP nám dokazujú, že neveria, že poznáme riešenia na ich problémov. A týka sa to najmä ekonomiky. Toto sa viac podieľa na náraste popularitu UKIP. Nie euroskepticizmus.

Chce šéf Nigel Farrage naozaj dostať Británii z EÚ, alebo skôr politicky kalkuluje, že jeho vyhlásenia lákajú „protestných“ voličov?
Kto vie povedať, čo si Farrage naozaj myslí? Ja nie. Skutočná otázka však znie, ako sa vyrovnať s nárastom UKIP. Stačí jednoducho povedať, že budeme mať referendum o EÚ? Konzervatívci to vyhlásili v januári a nepomohlo im to v nedávnych lokálnych voľbách. Alebo sa pokúsime riešiť problémy ľudí, ktoré podľa mňa presahujú za euroskepticizmus.

UKIP však odoberá najmä z podpory konzervatívcom. Teší to labouristov?
Nemyslím si, že je dobré, ak ľudia nedôverujú politikom. Mohlo by nás tešiť, že euroskeptici robia problémy konzervatívcom. Labouristi však nesúhlasia s politikou UKIP a budeme to otvorene hovoriť.

© Autorské práva vyhradené

7 debata chyba