V snahe upútať pozornosť priniesol informáciu o vopred nakrútenom rozhovore so sýrskym prezidentom Bašarom Asadom, ktorý zverejnila televízia hnutia Hizballáh Al Manar vo štvrtok večer. Podľa novín mal Asad povedať, že prvý zo štyroch raketových komplexov S-300 je už v Sýrii. Vo svete to vyvolalo búrlivú reakciu. Predovšetkým v Izraeli, ktorý sa cíti byť spomínanou zbraňou ohrozený, ale reagovali aj USA a v Európe hlavne Francúzsko a Veľká Británia, ktoré chcú stoj čo stoj pomôcť dodávkou zbraní sýrskym vzbúrencom.
Čo vlastne teda povedal prezident Asad, kladú si dnes otázku mnohí, ktorí si vypočuli dementi Moskvy o tzv. dodávkach „trojstovky“ do Sýrie.
„Všetko, na čom sme sa dohodli s Ruskom, sa splní a čiastočne je to už aj realizované,“ povedal doslova Asad vo štvrtkovom večernom rozhovore v libanonskej televízii. Podľa jej predstaviteľov ich hosť zároveň povedal, že „vnútrosýrska kríza neovplyvňuje vojenskotechnickú spoluprácu s Ruskom“. Senzačnú informáciu napokon „znehodnotili“ aj americké vojenské zdroje, ktoré citované agentúrou AP potvrdili, že „neexistujú žiadne dôkazy, potvrdzujúce, že Sýrčania dostali S-300“. V tejto súvislosti zase izraelské zdroje pripomínajú, že Sýrčania zatiaľ zaplatili iba tretinu z celkovej sumy za dohodnutý kontrakt ešte z roku 2010.
„Je pre mňa záhadou, či Rusi skutočne majú záujem o dodávku inkriminovanej zbrane. V súčasnosti je to skôr hrozba ako realita,“ tvrdí uznávaný komentátor Yehud Yaari.
Aj keď teda prezident Bašar Asad neklamal, ako už stihli charakterizovať „jeho“ výrok viaceré médiá, za celou udalosťou môže byť v skutočnosti iný moment. Podľa niektorých pozorovateľov mohlo ísť o zámer, v ktorom hlavnú úlohu hrali práve noviny Al-Achbár. Zámerne zverejnená novinárska kačica ohľadom „trojstoviek“ v Sýrii mohla byť akýmsi testom reakcie na prípadnú skutočnú dodávku ruských rakiet. Mohol mať o to záujem nielen Damask či Moskva.
Fáma o dodávkach „trojstoviek“ do Sýrie utvrdzuje v predpoklade, že do rokovania mierovej konferencie známej ako Ženeva 2 sa v tomto smere žiaden pohyb neočakáva. Rovnako ako ani v prípade vyzbrojovania sýrskych vzbúrencov. A v prípade už spomínaného rozhovoru prezidenta Asada jediným signálom do budúcnosti sú jeho slová o tom, že jeho armáda bude reagovať na prípadné údery izraelských leteckých síl a nevylučuje otvorenie frontu na Golanských výšinách.
Ak podľa ruských novín Vedomosti Západ začne skutočne vyzbrojovať sýrsku opozíciu, bude Damask potrebovať nie „trojstovky“, ale skôr ľahké zbrane a palivo. Jedno je však už dnes isté: na spadnutie je podpis dohody o predaji desiatich ruských stíhačiek MiG-29 M/M2. Iterfaxu to potvrdil Sergej Korotkov, generálny riaditeľ spoločnosti MiG.
Podľa niektorých pozorovateľov v prípade, že napríklad Londýn a Paríž v súvislosti s dodávkami zbraní povstalcom budú „tlačiť na pílu“, nie je vraj vylúčené, že po obranných komplexoch S-300 dodá Moskva Damasku napríklad aj taktické balistické rakety Iskander. „Bude to normálna logika udalostí,“ povedal Interfaxu napríklad vojenský odborník Leonid Sažin.
Podľa ruských zdrojov stanovisko Moskvy diktuje aj nedávna iránska a líbyjská skúsenosť. Rusko sa dobrovoľne zrieklo dodávok rakiet S-300 do Iránu a súhlasilo s embargom OSN na dodávky zbraní do Líbye. Moskva však za to nič nedostala.