Dva týždne trvajúce protesty v tureckých mestách sa zmenili na vytrvalostnú súťaž. Väčšiu šancu na úspech ako desaťtisíce nahnevaných ľudí v Istanbule, Ankare a ďalších mestách má však premiér Tayyip Erdogan. Predseda tureckej vlády podľa odborníkov najväčšiu krízu počas svojej desaťročie trvajúcej vlády dokáže prečkať.
„Vláda pracuje ako hodinky,“ vyhlásil Hüseyin Çelik, podpredseda vládnucej Strany spravodlivosti a rozvoja. „Nedeje sa nič, čo by si vyžadovalo predčasné voľby. Svet sa vyrovnáva s ekonomickou krízou, no v Turecku je všetko v poriadku. Voľby sa nekonajú preto, že ľudia pochodujú ulicami,“ vysvetlil vládny postoj.
Hlavným terčom demonštrácií, ktoré sa začali ako protest proti zrušeniu parku v centre Istanbulu a proti vybudovaniu nákupného centra, je turecký premiér. Erdogan však neústupčivo trvá na svojom: demonštrácie označuje za nelegálne vyčíňanie politických radikálov a plány vlády nemieni meniť. Od slov k činom už prešli aj jeho priaznivci. V juhotureckej Adane zaútočili na protivládnych demonštrantov kameňmi a palicami. Šarvátka nabrala takú intenzitu, že polícia musela z okolia evakuovať ženy a deti. Erdogan v Adane včera vystúpil a svojim priaznivcom odkázal, aby demonštrantom dali príučku o rok vo volebných miestnostiach.
Krv tiekla aj v Ankare, kde desaťtisícový dav narazil na hradbu ťažkoodencov pred budovou parlamentu. Polícia znova použila vodné delá a slzotvorný plyn. Naopak, Istanbul zažil pokojný víkend. Ľuďom stanujúcim na námestí Taksim poslal odkaz zmierenia aj istanbulský starosta, Erdoganov verný spojenec. Ten tvrdí, že prestavba parku bude pokračovať, no v replike osmanských kasární nákupné stredisko napokon nebude.
Premiér, pri ktorom sa špekuluje o budúcoročných prezidentských ambíciách, zatiaľ zmierlivosťou šetrí. Kalkuluje s tým, že protesty prehrmia.
„Vláda nepadne a neodíde ani Erdogan; niet nikoho, kto by jeho a kabinet nahradil,“ dáva mu za pravdu Brent Sasley, odborník na Turecko z Texaskej univerzity. „Veľa Turkov sa na protestoch nezúčastňuje a hoci na uliciach sú najmä predstavitelia strednej triedy, bez štrajkov či politickej akcie si ťažko predstaviť veľkú zmenu,“ povedal pre Pravdu. Protesty podľa neho pretrvajú, no stratia na masovosti. „Jedine, že by ľudia chceli zvrátiť celý systém alebo by armáda začala zabíjať demonštrantov vo veľkom,“ rozmýšľa o dôvodoch, ktoré by v uliciach udržali veľké davy.
Jasné víťazstvo demonštrujúcich nepredpokladá ani politológ Einar Wigen z Osloskej univerzity. „Je to čisto protestné hnutie,“ vysvetľuje. „Okrem nenávisti voči Erdoganovi a vládnucej strane majú demonštranti len veľmi málo spoločného. Navyše sa už jasne dištancovali od myšlienky vytvoriť spoločnú politickú platformu, zavrhli plán, aby ich názory vyjadrila formálna strana alebo zvolený líder. Ich požiadavky okrem toho ani jedna organizácia úspešne vyjadriť nedokáže, na to sú príliš roztrieštené,“ domnieva sa. Za úspech demonštrantov by považoval zmarenie Erdoganovej ambície pokračovať v politike z prezidentského paláca.