Nastúpil na trón po abdikácii svojho otca Alberta II. Philippe je siedmym kráľom od vzniku Belgicka v roku 1830.
V Belgicku nie je nový kráľ korunovaný, ale skladá prísahu do rúk poslancov. Ceremóniu začal v sále vyzdobenej belgickou a európskou vlajkou predseda Poslaneckej snemovne André Flahaut. Potom uviedol do sály nastupujúceho kráľa, ktorý zložil prísahu v troch oficiálnych jazykoch Belgicka – holandskom, francúzskom a nemeckom. V prísahe Philippe prisľúbil „dodržiavať ústavu a zákony belgického ľudu, zachovávať nezávislosť krajiny a celistvosť jej územia“.
V sále boli bývalí belgickí premiéri aj predseda Európskej komisie José Manuel Barroso, ale nie poslanci extrémistickej strany Flámsky záujem. Prísahe sa prizerali poslanci najsilnejšej parlamentnej strany, separatistickej Novej flámskej aliancie (N-VA), ktorá nie je súčasťou vládnej koalície. Neprišiel však jej predseda a kontroverzný starosta Antverp Bart De Wever.
Sedemdesiatdeväťročný Albert II. sa vzdal trónu zo zdravotných dôvodov.
Abdikácii predchádzal krátky prejav, v ktorom odchádzajúci kráľ opäť vyzval na zachovanie súdržnosti Belgicka, aby „bolo inšpiráciou Európy, ktorá hľadá jednotu v rozmanitosti“.
V prejave, v ktorom sa poďakoval všetkým, ktorí mu počas jeho vlády pomáhali, tiež zdôraznil, že jeho nástupca má všetky predpoklady, aby slúžil svojej krajine. Ty a nová kráľovná Mathilde máte našu dôveru, povedal Albert II.
Belgické médiá špekulujú, či doteraz skôr nevýrazný princ Philippe, ktorý sa na verejnosti vždy cítil nesvoj, novú úlohu zvládne. Naopak veľké nádeje vkladajú do novej kráľovnej Mathilde, ktorá na verejnosti vystupuje sebaisto a s médiami si rozumie.
Slávnostný deň začala ráno omša Te Deum v bruselskej katedrále svätého Michala a svätej Gudule. Omša aj celé dnešné striedanie na tróne má trochu civilnejší charakter než podobné udalosti v iných európskych monarchiách – aj preto, že neboli pozvaní zahraničných kráľovských rodín a oficiálni hostia zo zahraničia. Výnimkou je predseda Európskej komisie José Manuel Barroso.
Omšu zakončila belgická aj európska hymna. Po nej sa Albert II. i Philippe dlho zdravili s ľuďmi pred katedrálou. Po abdikácii v kráľovskom paláci sa dianie presunie do budovy parlamentu. Tu Philippe zloží kráľovskú prísahu pred poslancami. Prítomný bude opäť predseda Európskej komisie. Naopak v sále nebudú poslanci extrémistickej strany Flámsky záujem.
Kráľ Albert II. sa lúčil s verejnosťou už v sobotu, keď mal posledný televízny prejav k národu. Vyzval na ňom k zachovaniu celistvosti Belgicka a jej ukotvenie v Európskej únii. Večer potom prišli aj s Philippom a celou kráľovskou na koncert v bruselskej štvrti Marolles. Námestie, kde inak cez víkend bývajú blšie trhy, úplne zaplnilo vyše 10 000 Belgičanov i turistov. Užívali si nielen koncert, ale nadšene zdravili aj kráľovskú rodinu, ktorá sledovala koncert najmenej hodinu a dávala najavo, že si užíva aj ľudovú zábavu. Námestie sa s odchádzajúcim kráľom rozlúčilo skandovaním Merci, Albert, merci (Ďakujeme, Albert).
Albert II. sa rozhodol abdikovať zo zdravotných dôvodov začiatkom júla. Hlavnou výzvou jeho nástupcu bude udržať pohromade krajinu oslabenú rozpormi medzi holandsky hovoriacimi Flámami a frankofónnymi Valónmi.
Výmena na tróne sa odohráva v deň belgického štátneho sviatku. Náklady belgické médiá odhadujú na 600 000 eur . Pol milióna eur budú stáť atrakcie organizované každý rok na štátny sviatok, zvyšok sú peniaze na striedanie na belgickom tróne.
Aj keď dnešné ceremónie sú relatívne triezve, po celom Bruseli sú vidieť belgické vlajky a belgická trikolora zahalila napríklad aj stĺpy neoklasicistického chrámu sv. Jakuba pri kráľovskom paláci. V belgických farbách vyrazila aj súprava rýchlovlaku Thalys, ktorá bola špeciálne vyzdobená kvôli novému belgickému kráľovi.
Belgickí pozorovatelia zdôrazňujú radostnú atmosféru dnešnej ceremónie na rozdiel od minulých zmien na tróne, ktoré nastávali po úmrtí monarchu. Naposledy sa v roku 1993 Albert II. stal kráľom po nečakanej smrti svojho bezdetného brata Baudouina.
Profily abdikujúceho kráľa Alberta II. a jeho nástupcu Philippa
Albert II. (79)
- Albert II. zasadol na trón v auguste 1993 po náhlej smrti svojho staršieho a bezdetného brata, ktorý ako kráľ Baudouin I. vládol krajine 42 rokov. To, že sa stal kráľom, Belgičanov vtedy prekvapilo. Roky boli totiž neoficiálne pripravovaní na to, že korunu zdedí Baudouinov synovec a Albertov najstarší syn, princ Philippe.
- Narodil sa 6. júna 1934. Jeho matka kráľovná Astrid zahynula pri automobilovej nehode vo Švajčiarsku, keď mal 15 mesiacov. Počas druhej svetovej vojny sa presťahovala celá kráľovská rodina do saského Hirchsteinu. Po skončení vojny potom do Švajčiarska. Domov sa s rodinou vrátil až v roku 1950.
- Z dvoch kráľovských súrodencov bol starší Badouin vždy dôstojný a rozvážny, zatiaľ čo Albert si získal povesť smelého odvážlivca a neskôr bol pokladaný za klasický príklad moderného monarchu: zaujíma sa skôr o ekológiu a ekonomiku ako o dvornú etiketu, hovorí plynule šiestimi jazykmi, má veľký zmysel pre humor a bol vášnivým motocyklistom.
- V dvadsiatich piatich rokoch sa oženil s pôvabnou talianskou šľachtičnou Paolou, „najkrajšou princeznou Európy“. Majú spolu tri deti – synov Philippa a Laurenta a dcéru Astrid. Podľa niektorých správ má nevlastné dieťa. Ide o belgickú sochárku Delphine Boel.
Philippe (53)
- Philippe sa narodil 15. apríla 1960 na zámku Belvedere v Belgicku. Študoval na jezuitskej škole Saint-Michel v Bruseli, na benediktínskej univerzite v Loppeme a v britskom Oxforde a Stanforde, kde absolvoval politické vedy.
- Zložil niekoľko skúšok na vojenskej akadémii, má kvalifikáciu stíhacieho pilota, v roku 2004 získal licenciu pilota vrtuľníka a od roku 2010 je viceadmirál ozbrojených síl.
- V decembri 1999 sa oženil s belgickou terapeutkou a psychologičkou Mathildou d'Udekem d'Acoz (1973). Má dve dcéry, Elisabeth a Eleonore, a dvoch synov, Gabriela a Emmanuela.
- Vždy sa zaujímal o situácii mladých ľudí v krajine a ich integráciu do spoločnosti, často debatuje so študentmi v školách a na univerzitách.
- Philippe je známy svojou plachosťou a belgická tlač v minulosti vznášala otázku, či by nebolo lepšie ho v nástupníctve preskočiť a posadiť na trón jeho dcéru Elisabeth. V prieskume vykonanom v tomto roku máji sa iba 25 percent opýtaných domnievalo, že je pripravený vykonávať kráľovskú funkciu.
- Prevažne Flámovia mu vytýkajú, že je nudný a upätý a chýba mu srdečnosť a rozšafnosť jeho otca.