Sadista z košického geta unikol väzeniu

Krajský súd v Košiciach sa už na budúci mesiac chystal rozhodnúť, v ktorom väzení si má Csatáry odpykať doživotný trest. Na ten mu iba nedávno zmenili pôvodný trest smrti, na ktorý ho krátko po vojne v neprítomnosti odsúdil československý súd. Obnovený proces, ako minulý týždeň rozhodol budapeštiansky odvolací súd, ho mal čakať aj doma.

Smrť vojnového zločinca nikoho nepotešila. Krajnepravicové maďarské médiá ukazujú prstom na „vinníkov“, ktorí podľa nich „chrabrého maďarského policajta uštvali na smrť“. Svetoznámy lovec nacistov Efraim Zuroff, ktorý predvlani priviedol maďarské orgány činné v trestnom konaní na stopu unikajúceho vojnového zločinca, zase Budapešti vyčíta trestuhodnú pomalosť. „Je to hanba, že Csatáry, odsúdený (v Československu v roku 1948) a absolútne nesporný páchateľ holokaustu, ktorý bol za tieto činy konečne obvinený aj vo svojej vlasti, napokon na poslednú chvíľu unikol spravodlivosti a trestu,“ uviedol Zuroff na internetovej stránke jeruzalemskej pobočky Strediska Simona Wiesenthala, ktorej šéfuje. Podľa Wiesenthalovho strediska Csatáry na jar 1944 zohral kľúčovú úlohu v odvlečení viac ako 15-tisíc Židov do vyhladzovacieho tábora v Osvienčime.

Starobinec vojnových zločincov

Bolo to práve Wiesenthalovo stredisko, ktoré vypátralo, kde žije Csatáry, a jeho budapeštiansku adresu na jeseň 2011 oznámilo maďarskej prokuratúre. Keď sa vyše pol roka nič nedialo, Zuroff posunul horúcu tému britskému bulváru.

Po tom, čo denník Sun priniesol šokujúcu reportáž a ukázal svetu, ako si odsúdený vojnový zločinec nerušene užíva jeseň života v tichej budapeštianskej štvrti, maďarská justícia už nemohla nekonať. Postupovala však tak pomaly, že aj maďarský expert na medzinárodné trestné právo Ádám Gellért to označil za podozrivé. Podľa mladého právnika maďarskej prokuratúre trvalo takmer pol roka, kým získala z košického archívu to, čo on stihol za niekoľko hodín. „Na získanie slovenských spisov potrebovala tri a pol mesiaca, na preloženie asi 70 strán ďalšie dva mesiace,“ povedal Gellért v rozhovore pre magazín FN, kde okrem iného nazval Maďarsko „domovom dôchodcov vojnových zločincov“.

Csatáry totiž zďaleka nie je jediný zo zoznamu najhľadanejších vojnových zločincov, kto si dlhé roky užíval pokojnú starobu v Maďarsku. Niekdajšieho kapitána žandárstva Sándora Képíróa obžalovali v Budapešti tiež až po bezmála sedemdesiatich rokoch od vyvražďovania Židov, Srbov a Rómov v okupovanej Vojvodine. Prvostupňový súd 97-ročného starca napokon pre nedostatok dôkazov oslobodil, a hoci prokurátor sa odvolal, kým sa mohol konať ďalší proces, Képíró predvlani zomrel, formálne nevinný.

Nešťastný koniec

O Csatáryho vydanie žiadalo Slovensko aj s podporou miestnej židovskej komunity. Tá však dodatočne priznala, že nemala veľké očakávania. „Nikdy sme neverili, že sa v súvislosti s Csatárym dočkáme svetskej spravodlivosti. Vyššia moc, aj keď neskoro, tento problém vyriešila napriek tomu, že zločiny proti ľudskosti zostávajú nepremlčateľné,“ komentovala Csatáryho úmrtie hovorkyňa Ústredného zväzu židovských náboženských obcí na Slovensku Lucia Kollárová.

Lovec nacistov Zuroff, ktorý Csatáryho predvlani zaradil na prvé miesto rebríčka najhľadanejších vojnových zločincov, je presvedčený, že bolo dosť času posadiť ho za mreže. Keď na neho Wiesenthalovo stredisko upozornilo, Csatáry bol v dobrom zdravotnom stave i kondícii, dokonca ešte stále sám šoféroval auto. „Je to veľmi nešťastný koniec ságy, ktorá trvala príliš dlho,“ povedal podľa CNN. „Odovzdali sme maďarskému prokurátorovi dôkazy pred dvoma rokmi, a v Budapešti sa o to mali postarať už pred mnohými mesiacmi,“ dodal.

Bil a bičoval

Budapeštianska prokuratúra napokon predminulý mesiac Csatáryho obvinila. „Je obžalovaný z nezákonných popráv a mučenia, čím spáchal vojnové zločiny čiastočne ako páchateľ a sčasti ako spolupáchateľ,“ citovala agentúra MTI v júni hovorkyňu budapeštianskej prokuratúry Bettinu Bagolyovú. „Židov bil a bičoval bez ohľadu na okolnosti, pohlavie, vek alebo zdravotný stav,“ poznamenala.

Podľa zozbieraných svedectiev sa v košickom gete prejavoval mimoriadne kruto. Špeciálne sa vraj vyžíval v bičovaní nahých žien. „Existujú dve výpovede nemeckých dôstojníkov, ktorí sa mu snažili zabrániť, aby mučil židovské ženy,“ tvrdí jeden z popredných historikov holokaustu László Karsai. „Bol obzvlášť sadistický,“ hovorí bývalý šéf židovskej komunity v Maďarsku Péter Feldmájer. „Vytvoril tábor pre mučenie bohatých, ktorých nútil, aby sa priznali, kde schovávajú peniaze,“ dodáva.

Na konci vojny Csatáry ušiel z Maďarska a usadil sa v Kanade, ktorá mu udelila občianstvo. Živil sa obchodovaním s umeleckými predmetmi. Krajinu javorového listu opustil na jeseň 1997, keď miestne úrady zistili, že občianstvo získal na základe falošných údajov. Csatáry v Kanade vystupoval pod priezviskom Csizsik a tvrdil o sebe, že utiekol z Juhoslávie pred komunistickým režimom maršala Tita. V Budapešti žil nerušene až do minulého roku, keď ho vo dverách jeho bytu prekvapili britskí novinári.