Prečo je nespokojnosť s Mursím, keď získal vo voľbách viac ako 52 percent hlasov?
Mursí sa stal prezidentom preto, lebo to bola voľba menšieho zla. V čase, keď sa historicky prvé slobodné voľby začali, medzi známymi kandidátmi neboli napríklad mená Šafíka (bývalý premiér z čias Mubarakovho režimu – pozn. red.) ani Mursího. Na prekvapenie väčšiny sa však v druhom kole objavili mená ľudí, ktorých takmer nik nepodporoval. Šafíka ani neznámeho Mursí ako predstaviteľa hnutia Moslimské bratstvo. Kde sú naši kandidáti, kládli si otázku rozčarovaní Egypťania. Ako sa vraj obaja dostali do záverečného boja o prezidentské kreslo. Napokon, ľudia nechceli voliť Šafíka, pretože už vedeli, čo znamenal režim, ktorému slúžil. A tak dali hlas Mursímu s nádejou na lepšiu budúcnosť. Volili síce hnutie, ktoré nemalo hospodársky plán, ale odvolávalo sa na islam, ktorý je vlastný až 85 percentám Egypťanov.
Mursího napokon vítali davy a rok vládol ako predstaviteľ Moslimského bratstva.
Zo začiatku bol veľmi populárny. Ako niečo, čo tu ešte nebolo. Chodil napríklad bez ochranky a nepriestrelnej vesty do mešít alebo len tak medzi ľudí. Za Mubaraka to bolo nemysliteľné. Mursí sa obklopil poradcami napríklad pre práva žien. Mal poradcu aj z radov kresťanov. Krajina mala aj viceprezidenta, čo dovtedy nebolo. Po roku bolo všetko inak. Mursího sľuby zostali iba sľubmi. Hospodárstvo kleslo na dno. Prezidentovi sa nepodarilo získať zahraničné investície na jeho oživenie. Národ bol sklamaný a nahnevaný. Nezamestnanosť prudko zrástla, vypadávali dodávky elektriny, boli problémy s vodou. U nás v Alexandrii sme sa k nej nedostali aj 5 dní. Nehovoriac už o pitnej vode. Egypťania márne čakali, že im z televíznej obrazovky Mursí povie, ako to chce riešiť. On však mlčal.
Pre spomínané nedostatky ho teda armáda odstavila od moci?
Nebola to armáda, ale ľudia, ktorí to žiadali v uliciach 30. júna. V uliciach bolo vtedy viac ľudí ako v čase protimubarakovských protestov. O tom však médiá mlčia. Venujú sa „vojenskému prevratu“ a ignorujú neschopnosť Mursího aj jeho Moslimského bratstva vládnuť. Pritom Egypťania po páde Mubaraka mali pocit, že krajina chytá druhý dych.
Chcete vari tvrdiť, že svoj podiel na dnešnej situácii v krajine majú aj niektoré zahraničné médiá?
Jedno je isté – od zvrhnutia Mursího až doteraz informujú niektoré jednostranne. Televízie ako Euronews, CNN, ale najmä Al Džazíra dvíhajú tlak väčšine Egypťanov. Bez chýb nie sú ani slovenské či české médiá. Dookola informujú o „zvrhnutí demokraticky zvoleného prezidenta“, o „biednom a utláčanom Moslimskom bratstve“ a o „zlej armáde“, ktorá zabíja vlastných ľudí.
Lenže protesty proti zvrhnutiu Mursího boli a likvidácia táborov stála stovky životov.
Protesty boli a je mi ľúto obetí. Vo väčšine prípadov demonštrantov zvážali z celej krajiny autobusmi z okolitých dedín. Práve väčšina z nich boli dedinčania. Často nevzdelaní ľudia, felahovia, roľníci, ktorí okrem pôdy a svojej dediny nepoznajú nič. Naučenou frázou opakovali, že idú brániť demokraciu v krajine a že sú za prezidenta, ktorý je vzorným moslimom a modlí sa v mešite. Idú vraj brániť islam, ktorý je vraj jediný, čo má a o čo sa opiera chudobný človek. Moslimské bratstvo pridalo propagandu, ktorá, ako som sa sama mohla presvedčiť, bola na míle vzdialená od pravdy. Napríklad v televízii sa objavili zábery spred mešity v Alexandrii, na ktorých davy vyjadrovali podporu Mursímu. Bola som tam osobne a v avizovanom čase bola pred svätostánkom hŕstka ľudí. Zábery museli urobiť v inom čase, ako to prezentovali v televízii Al Džazíra.
V likvidovaných táboroch v Káhire boli aj deti.
Ako sa ukázalo, mnohé pochádzali z káhirských detských domovov alebo patrili medzi tulákov v meste. Priznali, že Moslimské bratstvo im zaplatilo za účasť na protestoch. Mám príbuzných žijúcich v blízkosti jedného z likvidovaných táborov. Prosili vojakov a policajtov, aby ich zbavili pekla, ktoré im viac ako mesiac spôsobovali demonštranti. Až do stredy nemohli napríklad vychádzať na ulicu. Demonštranti kontrolovali každého, kto prichádzal či odchádzal z okolia tábora. A napokon ten hluk. Aj v noci. Z megafónov, ktorými lídri udržiavali bojového ducha demonštrantov.
Stúpenci Mursího však často skloňujú mierumilovnosť svojich protestov.
O tom, aká je minimálne časť z nich v skutočnosti, som sa mohla presvedčiť nedávno. Zo strechy susedného domu zhodili štyroch chlapcov, z ktorých traja podľahli zraneniam. A to len preto, lebo nakrútili stúpencov Moslimského bratstva, ako hádžu kamene na policajtov a vojakov.