Európske vzťahy
"Máme veľmi priateľské vzťahy s Ligou severu v Taliansku, tiež spolupracujeme s Flámskym záujmom v Belgicku a nedávno som hovoril s Geertom Wildersom v Holandsku,“ citovala spravodajská stránka euronews.com Stracheho. „Mali sme a budeme mať mnoho diskusií pred nasledujúcimi voľbami do Európskeho parlamentu. Sily volajúce po slobode spoja svoju energiu a pokúsia sa vytvoriť pevnejšie spojenectvo založené na spolupráci, aby boli v Európe viditeľnejšie,“ vyhlásil Strache. Slobodná strana Rakúska získala v nedeľňajších voľbách 21,4 percenta hlasov a skončila pomerne tesne tretia. Druhých ľudovcov si vybralo 23,8 percenta voličov. Víťazom sa stali sociálni demokrati so ziskom 27,1 percenta. Kým však ľavica a pravica oproti voľbám v roku 2008 stratili, Stracheho strana si v konečnom súčte pripísala o štyri poslanecké mandáty viac.
Kto volí krajnú pravicu a populistov
"Už od začiatku 90. rokov je asi 28 až 30 percent rakúskych voličoch ochotných načúvať krajne pravicovým a populistickým odkazom,“ pripomína pre Pravdu Reinhard Heinisch, politológ zo Salzburskej univerzity. "Typicky sú to mladší muži z radov pracujúcich s nižším vzdelaním. Tiež vidiecki voliči, ktorí sa najviac stavajú proti Európskej únii, a rovnako k tejto skupine patria protestné hlasy, ktoré odmietajú súčasný systém,“ vysvetľuje Heinisch, kde krajná populistická pravica nachádza svojich stúpencov.
Okrem Slobodnej strany Rakúska sa dá k populistom zaradiť aj euroskeptické hnutie Tím Stronach, ktoré sa nazýva podľa lídra, miliardára Franka Stronacha. Vo voľbách ho podporilo 5,8 percenta voličov. Naopak, „umiernená“ krajná pravica v podobe Aliancie pre budúcnosť Rakúska sa s 3,6 percenta hlasov do parlamentu nedostala. Tento subjekt sa v roku 2005 odčlenil od Slobodnej strany Rakúska.
Heinisch tvrdí, že hoci to nie je úplne isté, Stracheho vplyv na celoeurópsku krajne pravicovú scénu asi zostane obmedzený aj po dobrom výsledku vo voľbách. "Snažil sa však presadzovať myšlienku pangermánského národného bratstva,“ pripomína politológ. Podľa Heinischa Strache nemá obratnosť a predstavivosť zosnulého Jörga Haidera a dokonca skutočným "mozgom strany“ je vraj generálny sekretár Herbert Kickl.
"Nemali by sme však podceňovať, aký potenciál vyrábať problémy môže mať Slobodná strana Rakúska,“ varuje Heinisch. "Nová vláda sociálnych demokratov a ľudovcov stratí dvojtretinovú väčšinu v parlamente, ktorá je potrebná pri niektorých rozhodnutiach týkajúcich sa EÚ. Bude potrebovať spoluprácu od ďalších opozičných strán, aby sa jej podarilo odolať pokusom Stracheho a Stronacha blokovať legislatívu súvisiacu s členstvom v únii,“ tvrdí politológ.
Koniec veľkej koalície?
V rakúskych voľbách zase dostali sociálni demokrati a ľudovci dosť hlasov na to, aby takmer automaticky vytvorili veľká koalíciu. Ľavicový kancelár Werner Faymann už vyhlásil, že chce v spolupráci pokračovať. Šéf ľudovcov Michael Spindelegger ešte hovorí, že sa chce baviť aj o iných možnostiach. Napriek tomu je veľmi pravdepodobné, že veľká koalícia vznikne opäť. Tento model však už v Rakúsku nemusí byť do budúcnosti riešením na udržanie si vlády.
"Sociálni demokrati aj ľudovci sa stále zameriavajú na to, aby k sebe prilákali svojich stabilných voličov. Prvých volia najmä penzisti a ľudia nad 50 rokov. Druhých zase farmári, štátni úradníci, veriaci a učitelia. Obe strany stratili mestských voličov, ľudí, ktorí sa pohybujú v politickom strede. Nemajú stúpencov medzi Rakúšanmi pod 40 rokov. Ako som vravel, mladší a menej vzdelaní volia Slobodnú stranu Rakúska, tí vzdelanejší zase zelených a liberálov,“ uviedol Henisch. "Dostávame sa do situácie, keď podpora iba od klasických voličov nebude sociálnym demokratom a ľudovcom stačiť na väčšinu,“ prognózuje politológ.