„Podľa nášho hodnotenia naďalej platí, že ide o rok alebo len o niečo viac. Vlastne náš odhad je zrejme ešte triezvejší než odhady izraelských spravodajských služieb,“ podotkol Obama v odpovedi na otázku o názore amerických spravodajských služieb na vývoj iránskeho jadrového programu.
Nový iránsky prezident Hasan Rúhaní koncom septembra vyzval Západ, aby uznal právo Iránu obohacovať na svojom území urán. Počas návštevy Valného zhromaždenia OSN v New Yorku potom prvýkrát hovoril telefonicky s Obamom, ktorého ubezpečil, že bude voči svetu otvorenejší než jeho predchodcovia a že spor o iránsky jadrový program chce vyriešiť do pol roka.
Obama nariadil svojim podriadeným, aby sa pokúsili vypracovať dohodu s Iránom o ukončení jeho jadrového programu, k čomu sa podľa prezidenta USA naskytla príležitosť po zvolení Rúháního, ten je označovaný za umierneného politika. Spojené štáty, Izrael a ďalšie krajiny obviňujú Irán zo zneužívania jadrového programu v úsilí získať prostriedky na výrobu atómových zbraní. Teherán tvrdí, že program je určený na mierové energetické účely.
Podľa Obamu Ruhaní postavil svoju politiku na snahe zlepšiť vzťahy so zvyškom sveta. Lenže v iránskom štáte nie je prezident jediným, respektíve hlavným a rozhodujúcim činiteľom. V najzávažnejších otázkach, ku ktorým patrí aj jadrový program, má hlavné slovo duchovný vodca ajatolláh Alí Chameneí, ten podľa všetkého kritizoval Rúháního za príliš priateľskú komunikáciu s Obamom.
Servítky si voči Rúhánímu z opačných dôvodov neberie ani Izrael. Izraelský premiér Benjamin Netanjahu pred niekoľkými dňami v OSN označil iránskeho prezidenta za verného sluhu režimu a vlka v rúchu baránka, ktorý sa zmierlivou rétorikou snaží oklamať medzinárodné spoločenstvo. Americký minister zahraničia John Kerry vo štvrtok vyhlásil, že Irán musí najskôr preukázať vôľu ukončiť spor o svoj jadrový program.