Hlasovanie, ktoré podľa predstáv Bruselu i Prištiny malo s prispením Belehradu ukončiť dlhoročné etnické rozdelenie bývalej juhosrbskej provincie, poznačili násilnosti a prejavy zastrašovania v prevažne Srbmi obývanom severnom Kosove.
Kľúčovou otázkou nedeľňajších volieb nebol ani tak výsledok jednotlivých kandidátov, ako skôr volebná účasť Srbov. Práve tá mala otestovať životaschopnosť dohody, ku ktorej pred pol rokom Európska únia dotlačila Kosovo a Srbsko. Srbi na severe Kosova doteraz Prištinou vypísané voľby vždy bojkotovali na znak toho, že nezávislosť republiky, vyhlásenú pred päť a pol rokom neuznávajú. V dohode sa však Belehrad na jar zaviazal, že rozpustí paralelné srbské inštitúcie, pomocou ktorých fakticky ovládal sever Kosova.
Priština za to sľúbila miestnym Srbom širokú autonómiu, v rámci ktorej si budú môcť sami spravovať svoje záležitosti v školstve, zdravotníctve, kultúre i súdnictve. Tieto voľby boli potrebné práve na to, aby okresy s väčšinou srbského obyvateľstva mohli vytvoriť združenie, ktoré by novozískané právomoci vykonávalo.
Napriek tomu, že Belehrad miestnych Srbov k volebnej účasti povzbudzoval, viacerí nacionalistickí lídri hlasovanie označili za vlastizradu. Pred volebnými miestnosťami postávali hliadky radikálov, ktorí podľa Rádia Slobodná Európa prichádzajúcich snímali na video, nadávali im a pľuvali im do tváre.
Kým v niektorých severných okresoch napokon k urnám prišlo viac ako dvadsať percent oprávnených voličov, v severnej časti Mitrovice, najväčšieho mesta obývaného prevažne Srbmi, ich hlasovalo sotva desať percent. Voľby v Mitrovici navyše narušili maskovaní útočníci, ktorí vtrhli do troch volebných miestností, ľudí vyhnali slzotvorným plynom, rozbíjali zariadenie a vzali so sebou hlasovacie urny.
„Dali vlastný gól svojmu štátu i prežitiu Srbov v Kosove. Spôsobili veľké škody, ktoré bude ťažké napraviť,“ odsúdil radikálov hovorca srbskej vlády Milivoje Mihajlovič pre televíziu RTS. Podľa neho sa voľby pokúšali zmariť kriminálne živly, ktorým vyhovuje dlhé roky pretrvávajúci stav, keď zákon v severnom Kosove nie je schopný vymáhať ani Belehrad, ani Priština.
Srbskí radikáli, naopak, obviňujú belehradskú vládu, že zamaskovaných provokatérov do volebných miestností v Mitrovici poslala ona, aby tak prekryla úspech bojkotu. Podobné podozrenie vyslovila aj kosovská ministerka pre európsku integráciu Vlora Citakuová. Na Twitteri naznačila, že „organizované bandy“ môžu byť „obyčajnou hrou Srbska na podpaľača a hasiča“.
Pravdou je, že nízka volebná účasť vyvolala v radoch probelehradských politikov paniku. Dvaja hlavní kandidáti na starostu severnej Mitrovice v nedeľu popoludní zúfalo vyzývali srbských voličov, aby prišli k urnám, lebo v opačnom prípade sa môžu dočkať, že mestu bude vládnuť Albánec. Podľa rádia B92 totiž medzi tými, ktorí v nedeľu v Mitrovici prišli voliť, prevažovali Albánci a iní Nesrbi.
Belehrad sa netají tým, že by rád dosiahol opakovanie volieb. Odôvodňuje to tým, že európski pozorovatelia po spomínaných útokoch volebné miestnosti opustili a hlasovanie sa muselo skončiť dve hodiny pred plánovaným časom. Priština možnosť opakovania volieb nekomentuje, s tým, že táto otázka je výhradne v kompetencii ústrednej volebnej komisie. Brusel násilie v čase volieb odsúdil, k možnosti riešenia situácie sa však vyjadrí až po dnešnom zverejnení záverečnej správy európskych pozorovateľov.
Viacerí zahraniční analytici neskrývajú svoje sklamanie z kosovských komunálnych volieb. „Incidenty vo viacerých volebných miestnostiach na severe, ako aj nízka účasť Srbov ukazujú, že bolo predčasné od tohto hlasovania očakávať akýsi signál plnej integrácie srbského obyvateľstva do kosovských administratívnych štruktúr,“ povedala pre Pravdu Natascha Wunschová z Nemeckej rady pre zahraničné vzťahy. „Napriek tomu podpora volieb zo strany srbského prezidenta i vlády ukazuje, že prístup Belehradu sa začína meniť a už budúce voľby môžu pomôcť konsolidovať zapojenie Srbov do kosovských inštitúcií,“ dodáva.
Podľa Beáty Huszkovej, politologičky z budapeštianskej Univerzity Lóránda Eötvösa, boli voľby na juh od rieky Ibar nesporným úspechom. Na juhu Kosova žije viac ako polovica z približne 120-tisíc kosovských Srbov. Keďže však bývajú v roztrúsených enklávach, ani doteraz si nemohli dovoliť ignorovať kosovské inštitúcie, ako to robili ich krajania na severe, kde obývajú kompaktné územie. „Srbská komunita na juhu volila vo väčšom počte ako kedykoľvek predtým, čo môže byť potvrdením ich integrácie do kosovskej politickej komunity,“ povedala Huszková pre Pravdu.
Priština s Belehradom písali históriu, prvý raz hlasoval aj sever
„Na základe desiatich dohôd, ktoré sme uzavreli s Belehradom, Srbsko akceptovalo suverenitu a územnú celistvosť Kosova. Uznalo našu existenciu a naše hranice. Je to dosť na to, aby sme povedali našim priateľom, že ich krajiny nemajú legálny ani politický dôvod na to, aby zdržiavali uznanie,“ povedal pre Pravdu po lokálnych voľbách v Kosove minister Enver Hoxhaj.
Pred voľbami sa veľa hovorilo o tom, či Srbi v Kosove budú, alebo nebudú voliť. Aj Belehrad ich nabádal, aby sa na hlasovaní zúčastnili. Ako vnímate účasť Srbov na voľbách?
Boli to prvé demokratické lokálne voľby v severnom Kosove. Ako to už býva aj inde vo svete, nie vždy je jednoduché na prvý raz presvedčiť ľudí, aby sa na hlasovaní zúčastnili. Na severe Kosova sú viaceré extrémistické skupiny, ktoré sa obyvateľom vyhrážali, aby nešli k volebným urnám. Podľa mňa však sa dá povedať, že voľby boli pokojné. Až na niekoľko prípadov násilia v severnej časti Kosovskej Mitrovice. Voľby však dávajú dostatočnú legitimitu demokratickým inštitúciám. Konečný verdikt týkajúci sa hlasovania je v rukách nezávislej Ústrednej volebnej komisie. Tá jednoznačne povie, čo s tým, čo sa stalo na severe Kosova.
Už ste spomenuli prípady násilia v Kosovskej Mitrovici. Podpredseda srbskej vlády Alexander Vučič preto požiadal medzinárodné spoločenstvo, aby Belehradu dovolilo zasiahnuť na 45 minút a tým by vraj situáciu vyriešilo. Mohla by to Priština akceptovať?
Bolo by to narušenie kosovskej suverenity. Sme nezávislý štát. Pre Kosovo je dostatočná prítomnosť medzinárodného spoločenstva, je tu KFOR, EULEX. A, samozrejme, aj miestna kosovská polícia. Incidenty boli izolované v Kosovskej Mitrovici. Inde sa voľby odohrali v pokojnej atmosfére a boli podľa nás slobodné a demokratické. To, čo Vučič navrhol, bolo nesprávne a nemalo by sa to nikdy opakovať.
Ale aj kosovská prezidentka Atifete Jahjagaová povedala, že na volebné násilie je potrebné rýchlo odpovedať. Bude to v rámci nejakej spolupráce s Belehradom?
Samozrejme. Za desať mesiacov sme boli schopní vo vzájomnom dialógu uzavrieť desať dohôd. A spolupracovali sme aj teraz. Srbsko vie, kto sa na problémoch podieľa a musí vytvárať podmienky na to, aby sa to neopakovalo. Nemyslím si, že sa dá povedať, že by Belahrad a Priština nespolupracovali. Bol som však prekvapený, že po niekoľkých násilných incidentoch sa ľudia z Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) rozhodli uzavrieť volebné miestnosti. Podľa mňa bolo nevyhnutné ukázať silnejšiu reakciu medzinárodných síl.
Rozprávali ste sa o tom s OBSE?
Hovoril som s vedením OBSE v Prištine. Vysvetlili mi, že isté skupiny extrémistov napadli ich personál, snažili sa zničiť volebné materiály a tiež použili slzotvorný plyn. Vládla vraj atmosféra strachu. Preto sa OBSE rozhodla uzavrieť volebné miestnosti v okrsku v severnej časti Kosovskej Mitrovice. Úprimne povedané, nás však prekvapilo, prečo netrvali na tom, aby sa posilnila bezpečnosť na miestach, kde sa hlasovalo. Potom by bolo možné dokončiť volebný proces. Ako som však už povedal, aj tak išlo o izolovaný incident v jednom meste. Celkovo sme spokojní. Boli to najlepšie organizované voľby, aké sme v Kosove mali.
Rátate s tým, že v niektorých okrskoch bude potrebné hlasovanie zopakovať?
Nemôžem hovoriť za Ústrednú volebnú komisiu. Rozhodne o tom ona.
Na sociálnej sieti Twitter ste napísali, že voľby boli spoločným úspechom pre demokraciu a budovanie štátu. Prečo to tak vnímate? Naozaj je to spoločný úspech, ak sa vyskytli problémy s násilím?
Ukázali sme, že vieme organizovať slobodné a demokratické voľby a pracujeme na vytvorení kvalitných inštitúcií. Pre budovanie štátu je to dôležité. Chceme, aby Kosovo bolo európske. Lokálne voľby sú v tomto procese kľúčové. Kosovo patrí všetkým ľuďom, ktorí v ňom žijú. Voľby sa konali na základe dohody medzi Belehradom a Prištinou. Po prvý raz sme ich organizovali na severe Kosova. Hlasovanie bolo historické tým, že bolo súčasťou normalizovania vzťahov medzi Belehradom a Prištinou.
Predpokladáte, že teraz dôjde k tomu, že Kosovo uznajú niektoré krajiny Európskej únie, ktoré to doteraz neurobili, čo sa týka aj Slovenska?
Proces uznania Kosova je nezastaviteľný. Nebudem však hovoriť za iné vlády. To by bola úloha pre mojich priateľov a kolegov v Bratislave, v Aténach či Bukurešti. Na základe desiatich dohôd, ktoré sme uzavreli s Belehradom, však Srbsko akceptovalo suverenitu a územnú celistvosť Kosova. Uznalo našu existenciu a naše hranice. Je to dosť na to, aby sme povedali našim priateľom, že ich krajiny nemajú legálny ani politický dôvod na to, aby zdržiavali uznanie Kosova.
(am)