Podľa premiéra Mykola Azarova vláda napriek tomu funguje, pretože ministri „pracujú online“. Ukrajinská opozícia sa medzitým pripravuje na utorkovú parlamentnú schôdzu, ktorej hlavným bodom má byť hlasovanie o vyslovení nedôvery Azarovovej vláde.
Tlačová služba vojsk ministerstva vnútra potvrdila, že do Kyjeva presúva ďalšie jednotky. Oživila tak špekulácie, že sa chystá vyhlásenie výnimočného stavu. O tom, že sa prezident Viktor Janukovyč pripravuje siahnuť k tomuto mimoriadnemu opatrenia, hovoril predák opozičnej strany Vlasť (Baťkivščyna) Arsenij Jaceňuk. Na vyhlásenie výnimočného stavu v pondelok Janukovyča vyzval autonómny parlament ruskojazyčného Krymu.
Azarov demonštrantov obvinil, že pripravujú plán okupácie parlamentu. „To, čo sa dnes deje, nesie príznaky štátneho prevratu. Opozícia by mala uvoľniť blokádu vládnych úradov a umožniť ministerstvám normálne fungovať,“ zdôraznil premiér. Zároveň oznámil, že uvoľnil z funkcie šéfa kyjevskej polície Valerija Korjaka, ktorý je zodpovedný za víkendový brutálny policajný zásah.
Miernejšími slovami k pokoju a poriadku vyzval demonštrantov prezident Viktor Janukovyč. „Každý mier, je lepšie ako vojna,“ odkázal prezident občanom v televíznom prejave. „Všetci musia dodržiavať zákony a nie je rozdiel v tom, či ide o predstaviteľov štátnej moci, policajtov alebo demonštrantov,“ konštatoval prezident.
Janukovyč uviedol, že nič nemení na svojich plánoch odletieť v utorok na plánovanú zahraničnú cestu. Ukrajinský prezident je očakávaný na štátnej návšteve v Číne, vrátiť by sa mal budúci víkend.
S Janukovyčom v pondelok telefonicky hovoril šéf Európskej komisie José Barroso. Vyzval všetky strany ukrajinského konfliktu k zdržanlivosti a zdôraznil, že Kyjev by mal čo najskôr vyšetriť okolnosti víkendového policajného zásahu. „Mierové a politické riešenie je jedinou cestou, ako na Ukrajine zvládnuť terajšiu situáciu,“ uviedol Barroso podľa tlačového vyhlásenia Európskej komisie.
Janukovyč vyhlásil, že chce do Bruselu vyslať delegáciu, ktorá by s exekutívou EÚ rokovala o ďalšom osude asociačnej zmluvy. Barroso prisľúbil, že ukrajinská delegácia bude mať v Bruseli otvorené dvere. Zároveň ale vylúčil, že by EÚ v rámci rokovaní s Ukrajinou znovu otvorila akékoľvek už skôr dohodnuté otázky.
Litovská vláda plniaca úlohy rotujúceho predsedníctva EÚ si v pondelok predvolala veľvyslanca Ukrajiny vo Vilniuse, aby mu tlmočila svoje znepokojenie zo sobotňajšieho „násilného rozohnania pokojných demonštrantov“ zhromaždených v centre Kyjeva. Vilnius tiež „zdôraznil potrebu (násilie) prešetriť a riadne potrestať vinníkov“. Litovská prezidentka Dalia Grybauskaité medzitým vydala vyhlásenie, podľa ktorého „musia ukrajinské orgány a opozícia dospieť k dohode mierovými a demokratickými prostriedkami“. Násilie v pondelok spoločne odsúdili aj francúzsky prezident François Hollande a poľský premiér Donald Tusk.
Opozícia na odvolanie vlády nemá dosť sily v parlamente
Ukrajinská opozícia plánuje na utorkovej parlamentnej schôdzi vyvolať hlasovanie o nedôvere Azarovovej vláde. Oznámil to na tlačovej konferencii v Kyjeve člen vedenia opozičnej strany Vlasť Mykola Tomenko.
Reagoval zároveň na návrh šéfa parlamentu Volodymyra Rybaka, aby sa napätá situácia v krajine vyriešila rokovaním pri okrúhlom stole. Opozícia podľa Tomenka bude k takému konaniu ochotná zasadnúť až po tom, čo budú potrestaní vinníci víkendového policajného zásahu a vláda podá demisiu.
Parlamentná matematika podľa agentúry Unian opozícii šancu na vyslovenie nedôvery vláde nedáva. V parlamente, ktorý má 450 členov, je k odvolaniu vlády potrebná väčšina 226 hlasov. Opozícia, zložená z poslancov strany Vlasť, hnutia Udara a strany Sloboda, má k dispozícii len 168 mandátov.
Nádejou vraj môžu byť komunisti, ktorí ale doteraz v snemovni verne podporovali vládnu Stranu regiónov. S opozíciou by mohlo hlasovať aj niekoľko poslancov vládnej strany, ktorí po víkendových incidentoch v centre Kyjeva Stranu regiónov opustili.
Putin: To nie je revolúcia, ale pogrom
Demonštrácia v Kyjeve majú podľa ruského prezidenta Vladimira Putina destabilizovať legitímnu ukrajinskú vládu a skôr než revolúciu pripomínajú pogrom. Putin v pondelok komentoval ukrajinský vývoj počas štátnej návštevy Arménska. „Akcie v Kyjeve sú starostlivo pripravené zvonku s cieľom ovplyvniť prezidentské voľby v roku 2015,“ povedal Putin novinárom v Jerevane.
Podľa Putina ukrajinská opozícia buď nemá kontrolu nad situáciou a vývoju udalostí nechápe, alebo slúži ako pláštik pre akcie extrémistov. „Terajšie akcie v Kyjeve sa nepripravovali ako reakcia na aktuálnu situáciu, ale skôr s výhľadom na voľby v roku 2015,“ vyhlásil prezident.
Začiatkom toho roka vyprší súčasný mandát prezidenta Viktora Janukovyča a voliči budú v priamych voľbách vyberať novú hlavu štátu. Predpokladá sa, že Janukovyč sa pokúsi svoj mandát obhájiť. „Pokiaľ ide o ukrajinské udalosti, pripomínajú skôr pogrom, ako revolúciu,“ poznamenal ruský prezident. „Možno to znie čudne, ale vzťahy medzi Ukrajinou a EÚ majú podľa mňa s týmito udalosťami máločo spoločné,“ dodal.
Putin kritizoval podmienky asociačnej dohody, ako ju pre Kyjev nastavil Brusel. „Ukrajinskému národu vraj ukradli sen. Ak sa ale pozriete na obsah (asociačnej) zmluvy, potom zistíte, že tohto sna by sa Ukrajinci jednoducho nemuseli dožiť. Podmienky sú veľmi tvrdé,“ vyhlásil ruský prezident.
Predseda ukrajinskej vlády Azarov odôvodnil rozhodnutie vzdať sa zatiaľ pridruženia obavou pred reakciou Ruska, na ktoré je napojená veľká časť ukrajinskej ekonomiky. Premiér vyčítal Európskej únii, že namiesto miliardových kompenzácií za stratu ruského trhu ponúka Ukrajine „almužnu“. Namiesto toho Azarov ukrajinským podnikom odporučil udržiavať užšie obchodné vzťahy s Ruskom.