Spoločná obrana? EÚ je skôr rozpačitá

Po piatich rokoch sa lídri členských krajín Európskej únie stretli, aby opäť rokovali o spoločnej bezpečnostnej a obrannej politike.

20.12.2013 11:45
vojsko, armáda Foto: ,
EÚ by sa mala viac zamerať na otázky bezpečnosti politiky, nazdávajú sa mnohí odborníci na obranu. Na ilustračnej snímke z februára 2011 sú slovenskí vojaci pred cestou do operácie EUFOR ALTHEA v Bosne a Hercegovine.
debata

To mal byť hlavný motív summitu, ktorý však do značnej miery zostal iba na papieri. „Prejdeme to rýchlo,“ reagoval pre slovenských novinárov na zmienku o spoločnej obrannej a bezpečnostnej politike premiér Robert Fico.

Na summite sa zúčastnil aj generálny tajomník NATO Anders Fogh Rasmussen. Povedal, že Európa musí čeliť výzvam, ktoré sú globálne a neraz prepojené.

„Je tu však hlboko zakorenené myslenie, že Európska únia sa musí v prvom rade zaoberať vnútornými problémami. A až potom riešiť zahraničnú a bezpečnostnú politiku,“ reagoval pre Pravdu Andrea Frontini z Centra pre európsku politiku v Bruseli. „Je to však znepokojujúci omyl. Má to by naopak. Globalizácia si vyžaduje ambicióznu a viacúrovňovú agendu. Je potrebné zamerať sa na riešenie vnútorných a vonkajších problémov súčasne,“ uviedol expert.

Stretnutie európskych lídrov sa zaoberalo troma základnými oblasťami. Posilnenie efektívnosti a viditeľnosti spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky, rozvoj spôsobilosti a podpora európskeho obranného priemyslu.

Podľa odborníka ne bezpečnostnú politiku Igora Merheima-Eyrea je dôležité, aby si európski lídri uvedomili, že tento balík tém nie je len o obrane. „Je v tom aj dôležitý ekonomický aspekt. Európsky obranný a vesmírny priemysel vytvára hodnotu okolo 172 miliárd eur ročne. Je to 734-tisíc priamych pracovných miest a ďalších viac ako 90-tisíc, ktoré sú na to nadviazané nepriamo. Znamená to, že bezpečnostná a obranná politika je podstatná aj hľadiska prehlbovania vnútorného trhu, investícií, zamestnanosti a hospodárskeho rastu,“ pripomína pre Pravdu Merheim-Eyre z Kentskej univerzity.

Európska únia plánuje výrobu vlastných bezpilotných lietadiel, ktoré by mali byť využiteľné aj v civilnom sektore. Ďalšie technologické projekty môžu byť tiež príležitosťou pre malých a stredných podnikateľov zo Slovenska, ktorí sa môžu podieľa na inováciách.

Dokonca aj pomerne umiernené obranné ambície Bruselu však narážajú na odpor. Ešte pred summitom sa pomerne jasne vyjadril Londýn. Británia tvrdí, že základom európskej bezpečnosti musí byť NATO. „Mali by sme si jednoznačne povedať, že obrana je kompetencia členských štátov a nechceme v tejto oblasti vidieť presah do krokov EÚ,“ povedal ešte pre summitom pre agentúru Reuters nemenovaný vysokopostavený britský predstaviteľ.

„Debata európskych lídrov o spoločnej bezpečnostnej a zahraničnej politike však nie je ani o európskej armáde, ani o vysielaní ľudí do boja,“ povedal pre pravdu Michael Mann, hovorca šéfky európskej diplomacie Catherine Ashtonovej.

Briti v rámci debaty hrozili aj tým, že otvoria otázku obmedzenia voľného pohybu osôb v rámci EÚ, keďže už od 1. januára sa otvorí ich pracovný trh pre Rumunov a Bulharov. „Visegrádska štvorka bude jednoznačne proti takýmto návrhom,“ uviedol pre Pravdu vysokopostavený predstaviteľ jednej z krajín, ktorý si neželal byť menovaný.

Diskusia o týchto otázkach sa skončila po tomto vydaní denníka Pravda.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #NATO #armáda #obrana #summit EÚ #Visegrádska štvorka