V júli útočník v Kandahári zabil čatára Daniela Kavuliaka a šesť našich vojakov zranil. Piatkový útok na konvoj medzinárodných síl sa odohral asi kilometer od základne NATO Camp Phoenix, kde pôsobia americkí vojaci.
Podľa informácií denníka Pravda malo k útoku pri Kábule dôjsť počas prechodu konvoja z jedného kempu do druhého. Vzdialené boli od seba asi štyri kilometre. „Vychádzali práve z východiskového kempu a krátko nato v jeho blízkosti došlo k výbuchu. Automobil atentátnika, kde bola výbušnina, bol odstavený v zastavanom území,“ povedal nemenovaný zdroj z ministerstva obrany. Okrem dvoch Slovákov, ktorí pôsobili v 5. pluku špeciálneho určenia v Žiline, zahynul aj americký vojak.
Zosnulí vojaci Edmund Makovník z Košíc a Patrik Fraštia z Kysuckého Nového Mesta boli vo veku 34 a 39 rokov a v pluku mali hodnosti nadporučíka a rotného. Telá obetí má v sobotu priviezť vládny špeciál so slovenskou delegáciou na čele s premiérom Robertom Ficom a ministrom obrany Martinom Glváčom. Podľa informácií Pravdy špeciál poletí po telá na nemecké vojenské letisko Rammstein.
Podľa hovorcu kábulskej polície pri explózii nálože, ktorú odpálil atentátnik v automobile, utrpeli zranenia aj ôsmi civilisti, z toho jedna žena. V momente výbuchu sa všetci nachádzali v mikrobuse, ktorý išiel okolo. K útoku radikála sa prihlásilo islamistické hnutie Taliban. Posledný pluk, kde boli aj dvaja Slováci, odchádzal do Afganistanu v polovici novembra tohto roku. Podľa informácií denníka Pravda mali príslušníci pluku v Kábule na starosti pripraviť pôdu na príchod ďalšieho pluku, ktorý tam mal doraziť v januári nového roka.
Útok Talibanu ostro odsúdil premiér Robert Fico a zároveň vyjadril úprimnú sústrasť rodinným príslušníkom a pozostalým obetí útoku. Minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák zároveň potvrdil, že Slovensko sa „týmto zbabelým aktom nenechá zastrašiť“ a slovenskí vojaci budú pôsobiť v misii ISAF až do jej konca, ktorý je naplánovaný na záver roka 2014.
Prezident SR Ivan Gašparovič so zármutkom prijal správu o úmrtí dvoch slovenských vojakov v Afganistane, ktorí zahynuli pri útoku na vojenský konvoj v Kábule. „Je to smutná správa pre Slovensko, ktorá nás zasiahla v období sviatkov mieru a pokoja. Vyjadrujem svoju hlbokú sústrasť rodinám a blízkym zosnulých vojakov,“ uviedla hlava štátu. Prezident opätovne ocenil pôsobenie slovenských vojakov v operáciách medzinárodného krízového manažmentu a zvlášť prácu príslušníkov Ozbrojených síl SR pôsobiacich v operácii ISAF v Afganistane.
Podľa Mariana Majera z Centra pre európske a severoatlantické vzťahy sú teroristické útoky formou odpálenia v aute v posledných rokoch u atentátnikov veľmi obľúbené. „Pretože sú veľmi účinné. Pristaví sa nejaké auto, kde sa odpáli človek, a tomu sa nikdy nedokáže stopercentne zabrániť, lebo nie je možné pokryť celú oblasť, kde sa konvoj pohybuje. Je síce chránená, ale niekedy tam útočníci preniknú,“ vysvetľuje. Preventívne ochranné opatrenia sú v Afganistane podľa neho na maximálne možnej úrovni a každý vojak je vycvičený a v prípade útoku vie presne, čo má robiť. Vydarený útok radikálov môže často podľa neho zapríčiniť chyba jednotlivca alebo zhoda nešťastných okolností.
To, že Taliban zasiahol Slovensko už po druhýkrát v priebehu roka, je podľa Majera náhoda. „Tieto dva útoky spolu nesúvisia a sú viac-menej náhodou, že sa odohrali počas toho istého roka,“ hovorí. Najväčším nepriateľom Talibanu sú podľa neho Američania, ale pri útoku nerozlišujú národnosť vojakov, ktorých pri útoku zasiahne. „Pre nich sú všetci zahraniční vojaci synonymom Američanov. To, že sú tam Slováci, Česi či Maďari, je im úplne jedno. Afganci vnímajú, že ide jednoducho o Západ a NATO, ktoré zdieľajú podľa nich rovnaké hodnoty,“ dodáva Majer.
Napriek tomu, že za posledný rok Taliban zabil už troch Slovákov, Majer nepredpokladá, že vláda stiahne všetkých našich vojakov z Afganistanu. Vzhľadom na počet amerických obetí ide podľa neho stále o relatívne nízky počet.
Vojna v Afganistane trvá od októbra 2001. Po útoku Al-Kajdá na New York a Pentagon vpadli najmä americké jednotky do krajiny, kde vtedajší režim poskytol útočisko teroristickej sieti Al-Kajdá. Taliban sa rýchlo podarilo poraziť, ale nie zničiť. Od roku 2003 vedie operáciu ISAF v Afganistane NATO. Momentálne v krajine podľa ministerstva obrany slúži 233 slovenských vojakov.
Koncom budúceho roku sa operácia ISAF končí. USA a NATO momentálne vedú rozhovory s afganskou vládou o tom, že by v krajine zostalo pravdepodobne niekoľko tisíc príslušníkov západných armád. Tí by pomáhali najmä s výcvikom miestnych bezpečnostných síl. Do tejto operácie sa chce predbežne zapojiť aj Slovensko. Predpokladá sa, že v Afganistane zostanú pôsobiť i americké špeciálne jednotky. Krajina je tiež základňou pre útoky bezletových lietadiel, ktoré likvidujú teroristov v susednom Pakistane. Dohodu s prezidentom Hamídom Karzajom sa však zatiaľ nepodarilo uzavrieť.
"Povedal by som, že aj USA stále nemajú úplne jasno v tom, ako má ich vojenská prítomnosť vyzerať. Veľa bude závisieť od procesu takzvaného zmierenia s Talibanom,“ povedal pre Pravdu Harsh Pant, bezpečnostný expert z King’s College v Londýne. "Spojenci budú diskutovať o tom, ako čo najlepším spôsobom podporiť krajinu bez bojových jednotiek. Sústredia sa na posilnenie afganských bezpečnostných síl, ktoré sú veľmi slabé, a na upevnenie krehkých politických procesov v krajine,“ myslí si Pant.
Pôvodný agentúrny text sme nahradili autorským príspevkom denníka Pravda.
V júli zahynul v Kandahári čatár Kavuliak
Pred pol rokom zahynul v Afganistane 35-ročný čatár Daniel Kavuliak. Bol prvou obeťou medzi Slovákmi za viac ako desať rokov, čo naše jednotky pôsobia v rámci medzinárodnej operácie ISAF v Afganistane. Na zahraničných misiách od roku 1993 zomrelo celkovo 57 slovenských vojakov.
Útok, pri ktorom zomrel čatár Kavuliak, sa odohral o 9.15 nášho času. Išlo o tzv. green-on blue útok, teda útok zelených proti modrým. Vo vojenskom slangu sú zelení vojaci krajiny, ktorá spolupracuje s cudzími jednotkami, teda modrými. Tieto útoky boli za posledné dva roky veľkým problémom, ktorý sa medzinárodné jednotky snažili riešiť. V Kandaháre to bol prvý takýto incident v tomto roku.
"Útočník – pravdepodobne príslušník Afganskej národnej armády strieľal zo strážnej veže na letisku v Kandahare,“ vysvetlil vtedy minister obrany Martin Glváč a dodal, že išlo o infiltrovaného teroristu. Pri streľbe z guľometu zasiahol našu jednotku, ktorá v priestore vojenskej základne nacvičovala činnosť Tímu rýchlej reakcie (QRT – Quick reaction Team).
Pri útoku boli ťažko zranení ďalší dvaja vojaci – jeden utrpel priestrel hlavy, druhý hrudníka a štyria boli ľahko zranení. Oboch ťažko zranených previezli lietadlom špeciálne upraveným na prevoz pacientov na dlhé vzdialenosti, na americkú základňu Rammstein pri nemeckom meste Kaiserslautern. Tam ich liečili na špičkovej klinike Landstuhle, do ktorej vozia pacientov z Iraku a Afganistanu. Zdravotný stav oboch sa podarilo stabilizovať, neskôr ich previezli do vojenskej nemocnice v Ružomberku.
Dvaja ťažko zranení slovenskí vojaci Matej Macho a Martin Chropovský povedali, že streľba, pri ktorej boli zranení, prišla nečakane. „Bol to bežný deň ako každý iný. Boli sme zaradení do výcviku, kde sme mali spraviť rekognoskáciu priestoru v Kandahare,“ uviedol Matej Macho. Počas cvičenia zastavili vozidlá neďaleko strážnej veže. „V tej chvíli, ako sme sedeli vo vozidle, z ničoho nič prišla streľba. Prebiehalo to tak sekundovo. Najprv som si myslel, že je to len nejaký výcvik, ale v tej chvíli mi napadlo, že to nie je možné. Zrazu človek zistil, že tá streľba je skutočná a tie náboje sú ostré. Potom prišli zásahy, krik, rinčanie skla,“ opísal udalosti Macho.
Dnes sa obaja vojaci zotavujú, chceli by sa opäť vrátiť do služby.
Úmrtia vojakov v zahraničných misiách
Od vzniku samostatnej Slovenskej republiky zomrelo v zahraničných misiách alebo počas dopravy na ne 57 Slovákov.
22. apríla 1993
Rotmajster Igor Rigo, ktorý pôsobil v misii UNPROFOR na území bývalej Juhoslávie, zahynul pri delostreleckej prestrelke medzi Srbmi a Chorvátmi.
27. októbra 1994
Čatár Vladimír Grman, ktorý pôsobil v misii UNPROFOR na území bývalej Juhoslávie, podľahol ťažkým zraneniam, ktoré utrpel po zlyhaní hydrauliky zdvíhacieho zariadenia používaného pri inštalácii anténnych spojovacích systémov.
31. mája 1996
Nadporučík Dušan Chrašč, ktorý pôsobil v prechodnej misii OSN pre Východné Slavónsko (UNTAES), zomrel po prekonanom zápale okostice.
19. júla 2001
Člen pozorovateľskej misie Európskej únie (EUMM) na území bývalej Juhoslávie pplk. Ľubomír Orsag tragicky zahynul v Macedónsku. Vozidlo, ktorým išiel spolu s nórskym pozorovateľom Bjartenom Gundersenom a albánskym tlmočníkom Valonom Sadikom plniť pozorovateľské úlohy zo Skopje do priestoru západne od mesta Negotino, nabehlo na protitankovú mínu. Explózia vymrštila auto do stometrovej rokliny.
11. februára 2002
V Eritrei prišiel o život pri autonehode desiatnik Vladimír Kollár, vodič auta, ktorý pôsobil v slovenskej ženijnej jednotke mierovej misie OSN.
15. mája 2002
Pri plnení služobných povinností na odlúčenom postavení Sekirača v rámci Česko-slovenského práporu v Kosove tragicky zahynul 28-ročný čatár Miroslav Hajdúch. Nehoda sa stala pri plnení operačnej úlohy. Posádku bojového vozidla pechoty vyslali, aby skontrolovala civilné motorové vozidlo, ktoré prekročilo provinciálnu hranicu zo Srbska do Kosova. Pri otáčaní vozidla čatár Hajdúch navádzal vodiča tak, že mu zmizol z dohľadu. Vodič zastavil až na volanie ďalších vojakov. Čatár Hajdúch, ktorého vozidlo zachytilo, utrpel vážne poranenia ľavej ruky a hlavy.
8. júna 2004
Pri plnení služobných povinností zahynuli v Iraku traja slovenskí vojaci, rotný Peter Dinga, čatár Vladimír Simonides a čatár Miroslav Frkáň. Asi 150 km od tábora al-Hilla pri meste As Suwayrah vybuchlo poľské vozidlo naložené muníciou, ktorá bola určená na likvidáciu. Slovenskí vojaci pracovali v blízkosti. Pri výbuchu zahynuli aj dvaja Poliaci a jeden Lotyš.
8. júna 2004
Príslušník mierových síl UNFICYP rotný Miroslav Hruška zahynul na Cypre. Pri vystupovaní z vrtuľníka prešiel k jeho zadnej časti, kde ho zachytil rotor. Ťažkým zraneniam podľahol v cyperskej nemocnici.
19. januára 2006
Vojenské lietadlo AN-24 so 43 ľuďmi na palube, predovšetkým členmi slovenského kontingentu KFOR, ktoré odštartovalo z letiska v kosovskej Prištine, havarovalo na severovýchode Maďarska pri obci Hejce po náraze do kopca Borsó, len päť kilometrov od slovenských hraníc. Pri leteckom nešťastí zomrela posádka, členovia metodickej pomoci a vojaci vracajúci sa z misie – dovedna 41 slovenských vojakov a jeden civilný zamestnanec rezortu obrany. Väčšina vojakov, ktorá pri tragédii zahynula, bola z trebišovského mechanizovaného práporu. Pád lietadla prežil iba jeden vojak, nadporučík Martin Farkaš.
11. novembra 2006
Rotný Rastislav Neplech tragicky zahynul pri výbuchu nástražného systému v irackom meste Al Kut. Výbuch zabil aj príslušníka poľskej armády.
5. októbra 2008
Pre slovenského vojaka Alexandra Šimkoviča, ktorý zomrel na Cypre, sa stala osudná jeho záľuba v športovom potápaní. Slobodník sa bol v čase osobného voľna potápať. Pri vynáraní ho zasiahol čln miestnej polície, zomrel po prevoze do nemocnice. Pôsobil v misii UNFICYP.
9. júla 2013
Na slovenskú jednotku zaútočil zo strážnej veže letiska v Kandaháre terorista, ktorý bol príslušníkom afganskej armády. O život prišiel 35-ročný čatár Daniel Kavuliak. Je prvou slovenskou obeťou v operácii ISAF v Afganistane, ďalší dvaja vojaci sa zranili ťažko a štyria ľahko. Slovenská jednotka pri letisku cvičila príslušníkov afganských ozbrojených síl.
27. decembra 2013
Pri samovražednom útoku na vojenský konvoj v Afganistane prišli o život dvaja príslušníci Ozbrojených síl SR a americký vojak. Tragická udalosť sa stala mimo vojenskej základne spojeneckých síl pri Kábule, pri bežnom konvoji vojenských vozidiel. Civilné vozidlo explodovalo vo chvíli, keď sa v jeho blízkosti presúval vojenský konvoj.