Všeobecne sa však už dnes predpokladá, že Egypťania novú ústavu schvália, a to napriek tomu, že je „na mieru ušitá“ generalite. Tým skôr, že až 70 percent obyvateľov vidí v armáde záruku nastolenia poriadku v krajine. Po tom, čo prvý legálne zvolený egyptský prezident Muhammad Mursí a ním reprezentované Moslimské bratstvo nedokázali splniť predvolebné sľuby a vohnali krajinu do chaosu.
V prípade schválenia novej ústavy sa v krajine ešte tento rok uskutočnia parlamentné a prezidentské voľby. O „prepojení“ armády s novým znením prvého zákona štátu svedčí aj nedávne vyhlásenie náčelníka generálneho štábu armády a ministra obrany v dočasnej vláde Abdala Fataha Sisiho, ktorý podľa Egypťanov bol kľúčovou osobou vlaňajšieho odstránenia prezidenta Mursího od moci. Sisi v televízii otvorene vyhlásil, že nevylučuje svoju kandidatúru v prezidentských voľbách, „ak si to občania a armáda budú želať“.
Z hlavných bodov novej ústavy
- Jeden z 247 článkov ústavy umožňuje zvoliť prezidenta dvakrát po sebe na štvorročné obdobie a môže ho odvolať parlament
- islam zostáva štátnym náboženstvom, ale ústava zároveň zaručuje slobodu vyznania
- návrh zakotvuje ochranu menšín
- štát garantuje rovnosť medzi mužom a ženou
- strany nesmú byť založené na náboženstve či rase
- armáda menuje ministra obrany na nasledujúce obdobie dvoch prezidentských mandátov
- sprísňujú sa tresty v prípade útoku na príslušníkov armády
Očista politickej scény na egyptský spôsob sa pôvodne nepozdávala USA ani Európe. Obavy z výmeny diktátora (Husního Mubaraka) za iného diktátora boli také veľké, že Washington, najväčší spojenec Káhiry, pohrozil prehodnotením každoročnej finančnej, a hlavne vojenskej pomoci Egyptu. Napokon kritika utíchla, rovnako ako aj volanie po dodržiavaní demokracie. Dnes sa USA a EÚ stavajú zdržanlivo k najnovšiemu poprevratovému vývoju v krajine.
A to napriek evidentným porušeniam demokratických noriem vrátane honby na politickú opozíciu reprezentovanú Moslimským bratstvom, ako aj právneho zakotvenia vojenskej diktatúry. Zdá sa, že vo Washingtone i Bruseli sa rozhodli netlačiť na pílu a dať voľnú ruku vojenskej junte, ktorá na pozadí turbulentnej situácie na Blízkom východe je predsa len garantom stability.
Egyptskú generalitu napokon podporuje aj saudskoarabská monarchia. Nech to vyznieva akokoľvek paradoxne, ale Rijád si po "očiste“ politickej scény režírovanej generálmi vydýchol. Obával sa totiž návratu moci islamských radikálov. Hlavne preto, lebo po nástupe prezidenta Mursího k moci otvorene plánovali ekonomické a politické zblíženie s Iránom, úhlavným nepriateľom Saudskej Arábie v oblasti.