Podľa ukrajinskej ústavy znamená rezignácia premiéra odchod celej vlády. Azarov podľa všetkého prezidentovu žiadosť nevypočuje. Hovorca ministerského predsedu už oznámil, že úlohy úradujúceho šéfa vlády sa ujme doterajší vicepremiér Serhij Arbuzov.
Prijatie rezignácie médiá označovali len ako formalitu, pretože Janukovyč v uplynulých dňoch ponúkol premiérsky post Arsenijovi Jaceňukovi, ten je ďalším z opozičných lídrov. Jaceňuk to však odmietol s tým, že jediným riešením sú nové prezidentské a parlamentné voľby.
Teraz sa špekuluje o novom premiérovi, ktorým by podľa niektorých analytikov mohol byť bývalý minister zahraničia a hospodárskeho rozvoja a obchodu Petro Porošenko. Tohto nezávislého poslanca označuje Wikipedia za jedného z najvplyvnejších ukrajinských politikov.
Azarov na rozdiel od Janukovyča, ktorý v posledných dňoch predložil predstaviteľom opozície niekoľko zmierovacích ponúk, zastával voči protivládnymi demonštrantom rázny postoj. Pred týždňom vo švajčiarskom Davose, kde sa zúčastnil na Svetovom ekonomickom fóre, novinárom povedal, že požiadavka opozičných vodcov na vypísanie predčasných prezidentských volieb je nereálna a akcie protestujúcich označil za pokus o štátny prevrat. Už predtým označil demonštrantov v kyjevských uliciach za teroristov .
Šesťdesiatšesťročný Azarov je premiérom od marca 2010, kedy ho do úradu po vyhratých prezidentských voľbách menoval Janukovyč. Agentúra Reuters pripomenula, že ťažko zadlženú Ukrajinu viedol v čase hospodárskych problémov, domácu menu hrivnu pripútal k doláru a odmietal tlak Medzinárodného menového fondu na zvýšenie domácich cien plynu.
Azarov ponúkol počas dňa rezignáciu, pričom jeho demisia je jednou z kľúčových podmienok opozície na urovnanie vnútroštátnej krízy. Opozícia žiada tiež odchod prezidenta Viktora Janukovyča. „Urobil som osobné rozhodnutie a požiadal prezidenta Ukrajiny, aby prijal moju rezignáciu na post ukrajinského premiéra,“ uviedol vo vyhlásení Azarov.
Dodal, že jeho odchod má otvoriť ďalšie možnosti pre hľadanie kompromisu, ktorý by v krajine pokojnou cestou vyriešil hlboký politický rozkol.
Kličko: Musí odísť aj prezident Janukovyč
Demisia premiéra politickú krízu na Ukrajine nerieši. Vyhlásil to podľa agentúry DPA opozičný predák Vitalij Kličko. Podľa neho musí odísť aj prezident Viktor Janukovyč.
Štyridsaťdvaročný Kličko vyhlásil, že odstúpenie prezidenta by bolo „logickým krokom“. Demonštranti podľa neho z námestí Nezávislosti v centre Kyjeva neodídu, kým sa neobmení celé vedenie krajiny. „Azarovova vláda mala odstúpiť už pred viac ako dvoma mesiacmi,“ dodal predstaviteľ opozície.
Kličko zároveň vylúčil, že by on sám alebo ktokoľvek z vedenia jeho strany Udaru prevzal ministerskú funkciu v budúcej vláde, ak Janukovyč nepodá demisiu. Vicepremiér Serhij Arbuzov, ktorý má po odchádzajúcim Azarovovi premiérsku funkciu prevziať, je verným spojencom Janukovyča a jeho spolupráca s opozíciou by podľa médií fungovala len ťažko.
Kličko uviedol, že jedným z opozičných požiadaviek je aj zrušenie ústavnej reformy z roku 2004, ktorá výrazne posilnila právomoci prezidenta na úkor parlamentu a vlády. Za kľúčovú považujú opoziční vodcovia aj amnestiu pre zadržaných demonštrantov, tú majú poslanci prerokovať na stredajšej parlamentnej schôdzi.
Ukrajinský parlament hľadá východisko z krízy
Ukrajinský parlament na svojom mimoriadnom rokovaní výraznou väčšinou zrušil deväť nedávno prijatých zákonov, ktoré opozícia, aktivisti aj Európska únia považovali za nedemokratické. Informovala o tom agentúra Interfax. Tento krok bol ďalší z podmienok opozície k vyriešeniu hlbokej vnútropolitickej krízy.
Foto: SITA/AP, Sergei Chuzavkov
Zákony, ktoré aj pod trestami väzenia zakazovali účasť na protestoch na štátnych alebo miestnych úradov alebo na nepovolených demonštráciách, považovala ukrajinská opozícia za jednu z kľúčových prekážok pre riešenie politického rozkolu.
Poslanci spomínaný balík zákonov schválili 16. januára, v utorok však 361 poslancov súhlasilo s jeho zrušením. Podľa dostupných správ sa na zasadnutie parlamentu dostavilo 412 zo 450 zákonodarcov.
Zasadnutie sa začalo minútou ticha za obete protivládnych demonštrácií, ktoré na Ukrajine trvajú už dlhšie ako dva mesiace. Predseda Najvyššej rady Volodymyr Rybak na úvod vyhlásil, že Ukrajinu postihli tragické udalosti, ktoré si vyžiadali mŕtvych a zranených. Podľa oficiálnych zdrojov prišli o život traja ľudia, opozícia však hovorí aspoň o šiestich mŕtvych.
V rokovacej sieni boli prítomní niekdajší ukrajinskí prezidenti Leonid Kravčuk, Leonid Kučma a Viktor Juščenko, účasť ohlásil aj šéf zahraničného výboru Európskeho parlamentu Elmar Brok a niekoľko europoslancov. Z členov vlády prišla aj ministerka spravodlivosti Olena Lukašová, ktorá v pondelok pohrozila výnimočným stavom, ak radikálni demonštranti neopustia jej obsadený úrad. Tí jej nakoniec vyhoveli a z budovy sa stiahli.
Foto: SITA/AP, Sergei Chuzavkov
Prezident Viktor Janukovyč minulý týždeň sľúbil, že parlament prerokuje reformu protidemokratických zákonov schválených v polovici januára, amnestiu pre zadržaných demonštrantov, úpravu prezidentských právomocí a reformu vládneho kabinetu. Návrh prezidenta, aby opoziční lídri Arsenij Jaceňuk a Vitalij Kličko obsadili kľúčové vládne posty, opozícia odmietla.
Po skončení pondelkovej, viac ako štvorhodinovej schôdzky opozičných predákov s hlavou štátu ministerka spravodlivosti Olena Lukašová oznámila, že strany sa dohodli na amnestii pre zatknutých protivládnych demonštrantov a na zrušení sporných zákonov, po ktorých prijatí nasledovala radikalizácia protestov.
Rusko požičia Kyjevu sľúbené peniaze bez ohľadu na zmenu vlády
Ruský prezident Vladimir Putin v utorok po rokovaní so špičkami Európskej únie v Bruseli potvrdil, že Rusko dodrží dohodu o pôžičke Ukrajine a zlacnení dodávok plynu bez ohľadu na zloženie vlády v Kyjeve. Moskva sa s predstaviteľmi únie dohodla aj na expertných diskusiách o ekonomických dôsledkoch asociačných dohôd, ktoré EÚ dohaduje so svojimi partnermi.
Putin sa v decembri dohodol s ukrajinským prezidentom na pôžičke 15 miliárd dolárov a znížení ceny svojho zemného plynu pre Ukrajinu o tretinu. Putin počas dňa tiež podotkol, že Ukrajina teraz žiada oddialenie splátok za plyn už aj z tejto zľavnenej čiastky.
Ruská pôžička ukrajinským úradom podľa Putina nesúvisí so snahou podporiť určitú vládu, ale s pomocou tamojším obyvateľom. „Sú to vždy normálni ľudia, ktorí trpia najviac,“ povedal ruský prezident.