Jeden obraz možno nie je až taký dôležitý, ukazuje však mimoriadne kľukatú cestu umeleckých diel domov. Len vlani na jeseň šokoval svet oznam nálezu stoviek obrazov v Mníchove v zbierke Corneliusa Gurlitta, syna Hildebranda Gurlitta. Ten obchodoval s obrazmi, ktoré skonfiškovali nacisti, a po vojne ho aj zatkli. Jeho tajná zbierka má odhadom hodnotu miliardu eur a sú v nej aj obrazy Pabla Picassa či Marca Chagalla.
„Proces navrátenia ukradnutých diel je iný v každej krajine. Niekde sa k tomu zákony stavajú ústretovo, ide menej,“ vysvetľuje pre Pravdu Christopher Marinello, zakladateľ britskej organizácie Art Recovery Intarnational. „Momentálne sa v priateľskej atmosfére podieľam na rokovaniach s Henie Onstad Museum v nórskom Oslo o obraze Paula Mattisa,“ hovorí Marinello. Dielo Žena v modrom pred kozubom patrilo do galérie Paula Rosenberga a neskôr si ho privlastnil zakladateľ Gestapa Hermann Göring. Dedičia Rosenberga majú obrazy aj v zbierke nájdenej v Mníchove.
„Nemecko urobilo najviac za posledné desaťročia, čo sa týka návratu umeleckých diel do rúk právoplatným majiteľom,“ tvrdí Marinello. „Gurlittov prípad však poukázal na niektoré skutočné diery v právnom a politickom systéme, čo sa týka umenia ukradnutého nacistami. Stále nie je tento proces dostatočne transparentný,“ myslí si expert.
Na zložitosti upozorňuje aj poľská strana v prípade už spomenutého Seekatzovho obrazu. Ten mala v držbe jedna z londýnskych galérií, keď ho neznámy kupec získal v roku 2006 na dražbe v USA. "Návrat obrazu z Londýna do New Yorku a zároveň umožnenie jeho návratu do Poľska je výsledok komplexného právneho a administratívneho procesu a mesiacov spolupráce,“ povedal pre New York Times zástupca poľského konzulátu Stanislaw Pelc.
Okrem mníchovského nálezu určite upúta pozornosť na nacistami ukradnuté poklady aj film Pamiatkari (The Monuments Men) s hviezdami ako George Clooney, Matt Damon či Cate Blanchettová. Je to príbeh špeciálnej americkej jednotky, ktorá má na starosti záchranu umenia, ktoré si privlastnili nacisti. Film má na Slovensku premiéru koncom februára a vychádza zo skutočných udalostí. Stále existujúca nadácia Monuments Men má na svojej stránke zoznam najhľadanejších diel, ktoré za vojny zmizli.
„Keď sa film dostane do kín, viac ľudí sa pozrie vo svojich domoch na umelecké predmety, ktoré si možno dedia generácie, ale ktoré azda patria niekomu inému,“ citovala agentúra Reuters Nicole Navasovú, hovorkyňu amerického imigračného a colného úradu.