Dôvodom je spustenie „teroristickej“ kampane v Egypte v rámci kolaborácie s palestínskym hnutím Hamás a džihádistami. Mursí a ďalší islamisti sú obvinení zo „špionáže pre medzinárodnú organizáciu Moslimské bratstvo, jej vojenské krídlo a hnutie Hamás a uskutočňovania teroristických útokov v vo vnútri krajiny“. Obvinení sú tiež z uskutočňovania teroristických útokov v kolaborácii s libanonským šiitským militantným hnutím Hizballáh a elitnými revolučnými gardami Iránu. Pokiaľ obžalovaných uznajú vinnými, hrozí im až trest smrti. Celkovo voči Mursímu vedú štyri procesy. V prvom je obvinený z organizovania úteku väzňov spred troch rokov, pri ktorom zahynuli aj niekoľkí strážnici. Zodpovedá sa aj za podporu terorizmu, vyzývanie svojich podporovateľov k násiliu a urážky súdu.
Mursí ako prvý demokraticky zvolený prezident Egypta vo svojej funkcii vydržal iba jeden rok. Po zásahu armády sa dočasným lídrom stal predseda ústavného súdu Adlí Mansúr. Turbulentné udalosti sa v severoafrickej krajine odohrávajú tri roky od zosadenia prezidenta Husního Mubaraka, ktorý v Egypte vládol tvrdou rukou dlhé tri desaťročia. Islamisti žiadajú návrat k moci a odmietajú akceptovať dočasnú vládu. O ďalšom osude krajiny rozhodnú očakávané prezidentské voľby konané na základe novej ústavy schválenej v januárovom referende.