Podľa agentúry AP to uviedla na svojich webových stránkach prezidentská kancelária. Opoziční vodcovia Arsenij Jaceňuk, Vitalij Kličko a Oleh Ťahnybok podľa agentúry DPA vyhlásili, že im prezident Janukovyč prímerie prisľúbil. Uviedli tiež, že vládna moc odvolala možný úder bezpečnostných síl proti demonštrantom na kyjevskom ústrednom námestí Nezávislosti.
Podľa vyhlásenia prezidentskej kancelárie sa Janukovyč dohodol s hlavnými opozičnými vodcami na prímerí a tiež na „začatí rokovaní s cieľom ukončiť krviprelievanie a stabilizovať situáciu v krajine v záujme spoločenského zmieru“.
Po krvi Kyjev čaká trest
Kyjev sa zmenil na smrtonosnú pascu, nad Ukrajinou sa vznáša obava z vypuknutia celoštátnej občianskej vojny. Mnohí sa boja, že pribudnú mŕtvi – demonštranti počítajú s ďalším úderom ozbrojených zložiek štátnej moci. Európska únia sa chystá na odvetu v podobe zavedenia sankcií proti tým, čo nesú zodpovednosť za masaker.
Ukrajinská metropola hlási takmer tridsať zabitých a stovky zranených, pričom násilnosti sa môžu vystupňovať. Ministerstvo obrany pohrozilo, že proti demonštrantom na Námestí nezávislosti, ktoré má prezývku Majdan, by mohli byť nasadení vojaci.
Nepokoje a napätie sa šíria. Poslanci Ľvovskej oblasti vyhlásili nezávislosť od centrálnej vlády, na Kryme sa ozýva volanie po opätovnom pričlenení k Rusku. „V regiónoch sa začínajú vážne konflikty. Môže dôjsť k tomu, že sa protestujúci dostanú k zbraniam, a najmä na západnej Ukrajine začne boj. V najhoršom prípade si viem predstaviť, že tam prezident Viktor Janukovyč pošle armádu,“ upozornil analytik Balázs Jarábik.
Slovensko sleduje vývoj na Ukrajine s veľkým znepokojením. Je to prvýkrát od vzniku slovenskej samostatnosti, čo došlo v susednom štáte k takým krvavým násilnostiam, aké sa odohrali v Kyjeve. Bezpečnostná rada SR je v pohotovosti, monitoruje hranicu s Ukrajinou. "Doteraz sme nezaznamenali žiadny pohyb migrantov ani zvýšený počet žiadostí o víza. V prípade potreby je Slovensko pripravené reagovať na aktuálnu situáciu,“ konštatoval Úrad vlády. Maďarsko oznámilo, že je pripravené na prípadný prílev utečencov z východu, z čoho má obavy aj Poľsko.
Janukovyč odvolal armádneho náčelníka
Ukrajinský prezident Viktor Janukovyč v stredu odvolal náčelníka generálneho štábu tamojšej armády Volodymyra Zamanu. Informujú o tom zahraničné spravodajské portály odvolávajúce sa na internetovú stránku prezidenta, dôvody odvolania v čase krvavých nepokojov sú však zatiaľ nejasné.
Zamana opúšťa funkciu po tom, ako Ukrajinská bezpečnostná služba (SBU) oznámila začatie celoštátnej „protiteroristickej operácie“, na ktorej by sa podľa ministerstva obrany mohla podieľať i armáda. Rezort však popiera správy, podľa ktorých už vojaci zamierili k Námestiu nezávislosti v Kyjeve, aby rozohnali vzdorujúcich protivládnych aktivistov.
Ľvov vyhlásil nezávislosť, Krym ťahá k Rusku. Hrozí rozpad?
Na kyjevskom Námestí nezávislosti v stredu podvečer protivládni demonštranti očakávali záverečný útok polície. V Ľvovskej oblasti zatiaľ poslanci vyhlásili nezávislosť od vlády v Kyjeve a na Kryme silneli hlasy po opätovnom pričlenení k Rusku. Presne šesťdesiat rokov odo dňa, keď ho vtedajší sovietsky líder Nikita Chruščov daroval Ukrajine. Na utorkové krvavé strety v Kyjeve reagovalo zahraničie potrebou uvalenia „adresných“ sankcií. Teda nie na krajinu ale ľudí, ktorý nesú zodpovednosť sa situáciu v posledných hodinách. O sankciách rokujú dnes aj ministri zahraničia EÚ na mimoriadnom summite v Bruseli.
„Je jasné, že prezident Viktor Janukovyč spoločne s opozíciou nesú zodpovednosť za situáciu, do ktorej dostali krajinu,“ reagoval na najnovší vývoj pre Pravdu Michail Pogrebinskij, riaditeľ kyjevského Centra politického výskumu. Utorkový zákrok odôvodňoval koncentráciou ľudí na Námestí nezávislosti, z ktorých vraj väčšina bola pripravená na vojnu. „Prezidenta Janukovyča prakticky zahnali do kúta. Po sto dňoch čakania musel aj tak niečo podniknúť. Napokon, ak by stále otáľal, tak by stratil podporu aj svojich stúpencov,“ zhrnul politológ.
Obkľúčení demonštranti
Do stredajšieho večera držali špeciálne jednotky demonštrantov v centre Kyjeva v čiastočnom obkľúčení. Navečer sa totiž ich rady počas mítingu rozšírili. Podľa očitých svedkov odporcovia moci očakávali v stredu avizovaný „posledný úder“ jednotky Berkut. Mal sa uskutočniť o 18. hodine. Napokon aj dve hodiny po termíne sa na námestí konala pokojná niekoľkotisícová demonštrácia. Dovtedy podľa agentúry UNIAN demonštranti spevňovali barikády, rozoberali dlažbu, zhromažďovali pneumatiky a plnili fľaše horľavinou.
Podľa ministerstva vnútra časť demonštrantov obsadila budovu hlavnej pošty ležiacej naproti dnes už vypáleného Domu odborov. Polícia zároveň informovala, že demonštranti obsadili aj sídlo konzervatória a podvečer aj budovu štátnej televízie v susedstve Námestia nezávislosti. Ako potvrdila Katerina Lucka z portálu Espreso TV, v objektoch demonštranti oddychujú a sú aj útočiskom zranených osôb, pretože, ako povedala, polícia sa vraj niekoľkokrát pokúsila zobrať z nemocníc zranených a dopraviť ich do vyšetrovacej väzby. Nepotvrdili sa informácie o presune vojenských jednotiek z Charkova do Kyjeva. Pravda však je, že kyjevské metro aj v stredu nepremávalo. Oficiálnym dôvodom bola „teroristická hrozba“.
Obavy z provokatérov
Podľa niektorých lídrov na Námestí nezávislosti sa viac ako policajtov obávali provokatérov. Rozruch vyvolal podvečer neznámy strelec v budove susediacej s námestím. Nikoho nezasiahol, ale v priamom prenose bolo počuť a vidieť, ako ľudia volajú lekársku pohotovostnú službu. Napokon sa ukázalo, že muž ležiaci na asfalte má epileptický záchvat.
Medzitým sa na portáli ukrajinskej tajnej služby SBU objavila informácia, podľa ktorej „ukrajinská bezpečnostná služba začala predbežné vyšetrovanie nezákonných činov individuálnych politikov s cieľom získať moc v štáte“. Konkrétne strany či ľudí dokument neobsahoval.
Boj o moc
„Zúčastnil som sa na oranžovej revolúcii. Volil som prezidenta Viktora Juščenka. Rozdiel medzi vtedajšími udalosťami a dnešnou situáciou je však v tom, že vtedy sme bojovali za ideu, ale dnes je to zápas o politickú moc. A to je dôvod, prečo s násilnou formou opozície nesúhlasím,“ povedal pre Pravdu Oleh z Užhorodu, ktorý chcel zostať v anonymite.
Ruská stopa
V súvislosti s utorkovými udalosťami v Kyjeve, pri ktorých zahynulo podľa oficiálnych miest 25 ľudí, sa často skloňuje možná „ruská stopa“. Na otázku, či je to možné, politológ Pogrebinskij reagoval: "Odpoviem konštatovaním – Janukovyč potrebuje pôžičku, pokračovanie jej vyplácania. Vlastne nielen potrebuje, ale chce ju aj veľmi rýchlo. Už budúci týždeň treba totiž platiť a peňazí niet. A získať ich môže len od Moskvy.“ Zároveň nevylúčil, že Rusko dalo Janukovyčovi jasne na vedomie: najprv stabilizácia spoločnosti a až potom budú peniaze.
„V súvislosti s udalosťami posledných hodín to akosi nesedí. Veď ešte pred tromi dňami, teda pred utorkovými udalosťami, ruské ministerstvo vyhlásilo, že už rozhodlo o výplate druhej časti pôžičky pre Ukrajinu vo výške dvoch miliárd dolárov. Aj preto si nemyslím, že Moskva tlačila na Janukovyča. Stačilo by jej, keby Janukovyč našiel s opozíciou kompromisné riešenie. Lenže to sa nepodarilo,“ dodal Pogrebinskij na adresu „ruského rukopisu“. Na otázku, či je možne po utorku považovať za východisko rokovanie moci s opozíciou, vyjadril pesimizmus.
„Dnes to už nestačí. Reálne by to bolo iba vtedy, ak by sa dialóg uskutočnil v prítomnosti garantov. Medzi oboma stranami je totiž hlboká priepasť nedôvery. Bez arbitráže, aj s účasťou Ruska, krízu nemožno zastaviť,“ tvrdí Pogrebinskij.
Slovenských politikov zdesili krvavé udalosti
Slovenskú politickú scénu znepokojuje násilie a obete na životoch na Ukrajine. Situáciou sa včera zaoberala vláda a v pohotovosti je aj Bezpečnostná rada SR. Dianie na hraniciach monitorujú slovenské bezpečnostné zložky.
„Vláda je hlboko znepokojená násilím, ktoré prepuklo v uliciach Kyjeva a ktoré má za následok veľa obetí na životoch a stovky zranených ľudí. Odsudzuje všetky formy násilia a vyzýva k jeho okamžitému zastaveniu a v ďalšom období zdržaniu sa akéhokoľvek násilia,“ uviedol vo vyhlásení premiér Robert Fico. Podľa neho jedinou cestou sú politické rokovania vlády, opozície a občianskej spoločnosti, ktoré by mali viesť k ústavným reformám a transparentným prezidentským voľbám. Ako ďalej premiér vyhlásil, Slovensko si praje stabilnú, demokratickú a prosperujúcu Ukrajinu. „Nechceme, aby sa Ukrajina dostala do izolácie, lebo to neprospeje ani Ukrajine, ani nám,“ uviedol Fico.
Úrad vlády tiež informoval, že Bezpečnostná rada SR je v pohotovosti, monitoruje našu hranicu s Ukrajinou. „Doteraz sme nezaznamenali žiadny pohyb migrantov, ani zvýšený počet žiadostí o víza. V prípade potreby je Slovensko pripravené reagovať na aktuálnu situáciu,“ konštatoval Úrad vlády.
Prezident Ivan Gašparovič vyjadril úprimnú ľútosť nad ďalšími stratami ľudských životov a vyjadril sústrasť ich blízkym. Ukrajinské vedenie vyzval ku konštruktívnemu demokratickému dialógu s celým politickým spektrom Ukrajiny, aby sa rýchlo obnovila šanca na pokojný život. Znepokojenie z násilností vyjadrili tiež predstavitelia viacerých politických strán.
Podpredseda SDKÚ Ivan Štefanec požiadal o mimoriadne rokovanie parlamentného výboru pre európske záležitosti. Ukrajina by sa mala podľa neho stať centrom európskej politiky. Šéf SaS Richard Sulík je znepokojený, že politické konflikty naberajú stále desivejšiu podobu. Je presvedčený, že návrat k rokovaniam a ukončeniu násilností si želá väčšina Ukrajincov. Na krvavé udalosti na Ukrajine bude podľa všetkého EÚ reagovať konkrétnymi opatreniami. Minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák naznačil, že budú cielené voči jednotlivcom a nie celej krajine. Ako príklad spomenul zmrazenie bankových kont či zákaz vstupu do únie pre osoby zodpovedné za smrť protestujúcich.
Politológ Juraj Marušiak zdôraznil, že krviprelievanie na Ukrajine je záležitosťou celej EÚ. „Ak sa deje niečo také, sankcie by mali mať adresný charakter a týkať sa ľudí, ktorí sú predstaviteľmi moci. Nemali by byť namierené proti obyvateľstvu,“ upozornil politológ. Štátna moc sa podľa Marušiaka na zásah proti demonštrantom pripravovala. Najskôr dosiahla cez diplomatov EÚ súhlas, aby opozícia uvoľnila verejné budovy v centrách miest, bolo to však bez toho, aby bola ochotná prímerie dodržať. „Myslím si, že sa čakalo na vyvrcholenie olympiády, predpokladalo sa, že pozornosť bude oslabená,“ usúdil politológ.
Marušiak vidí problém aj v tom, že EÚ postupovala voči Ukrajine nekoncepčne a na prezidenta Viktora Janukovyča sa vyvíjal slabý tlak. „Zásadný problém sa udial ešte v lete a na jeseň, keď únia nebola schopná dostatočne identifikovať isté signály, ktoré sa diali napríklad v rusko-ukrajinských vzťahoch, čo sa týka, povedzme, ruskej ekonomickej blokády uvalenej na Ukrajinu,“ zhodnotil.
Agentúrnu správu sme nahradili autorským článkom Pravdy.