Na stretnutí ministrov obrany NATO ste hovorili aj s ukrajinským námestníkom ministra obrany Oleksandrom Olijnykom. Ako vstúpilo Slovensko do debaty o Ukrajine na pôde aliancie?
Slovenský vstup do debaty je podporou toho, čo NATO už vydalo ako vyhlásenie. Chceme k tomu pridať istú hodnotu vzťahov medzi Slovenskom a Ukrajinou. Sme jednou z mála krajín NATO, ktoré majú s Ukrajinou hranice. Náš prístup musí byť špecifickejší. Chceme ísť nad aliančný rámec, ísť do oblastí, ako je vzdelávanie vojenských zložiek, ale aj ďalších projektov v oblasti obrany.
Maďarsko sa ozvalo v súvislosti s rušením jazykového zákona na Ukrajine. Pripájame sa k tomuto postoju? Na Ukrajine žijú aj Slováci.
Vyhlásenie NATO dostatočne jasne hovorí o tom, čo si medzinárodné spoločenstvo myslí o ľudských právach, medzi ktoré patria aj práva národnostných menšín. Podporili sme tento text. Principiálne je to potrebné vnímať v súvislosti so stabilizáciou geopolitického priestoru. Ale tiež vo všeobecnosti, pretože každý problém, ktorý vznikne s menšinami, môže byť prvkom nestability. Ruská menšina na Ukrajine je mimoriadne dôležitá. Ak sa nebude akceptovať, mohlo by dôjsť aj k rozdeleniu štátu. Na Ukrajine, samozrejme, žijú aj ďalšie menšiny. Preto je to potrebné vnímať v kontexte stability celej krajiny.
V ruských médiách sa objavilo vyhlásenie bývalého prezidenta Viktora Janukovyča, že sa stále pokladá za hlavu štátu. Akú úlohu ešte môže hrať? Kto je Janukovyč pre NATO a Slovensko? V zásade niekto, s kým už nič nemáme, alebo si viete predstaviť situáciu, keď s ním budeme musieť ešte komunikovať?
Určite by bolo zaujímavé sa porozprávať na túto tému v rámci Európskej únie na úrovni ministrov zahraničných vecí, ako sa bude ďalej k tomu pristupovať. Janukovyča zvolili v legitímnom hlasovaní. Na druhej strane ho parlament zbavil tohto postu. Naším partnerom bude vláda, ktorú potvrdil parlament. Ten má totálnu legitimitu v oblasti demokracie.
Aký je postoj NATO k napätým rusko-ukrajinským vzťahom?
Aliančná pozícia je jasná. Upozorňujeme na isté obavy, aby nedošlo k vojenským aktivitám z tretej strany.
Čiže z Ruska?
Nikto iný nemá vo vojenskej oblasti záujem na Ukrajine. NATO nechce vstúpiť do konfrontácie či verbálnej výmeny, kto vie lepšie napnúť svaly. Monitoruje však, čo sa deje na ruskej strane v ozbrojených silách. Čo sa týka Krymu, mnohí obyvatelia tam majú aj ruské občianstvo. Je to faktor, ktorý je potrebné brať do úvahy. Preto NATO, EÚ i USA komunikujú aj s Rusmi. Nechceme s Moskvou ani slovnú konfrontáciu.
"**Kríza na Ukrajine. Čítajte všetky
články**.":[http://spravy.pravda.sk/…na-ukrajine/]