Ohrozenie mieru
„Spojenci budú naďalej podporovať ukrajinskú suverenitu a nezávislosť, územnú celistvosť a princíp nenarušiteľnosti hraníc ako hlavné faktory stability a bezpečnosti v strednej a vo východnej Európe a na celom kontinente,“ uviedlo vo vyhlásení NATO. Je to v podstate citát zo Zmluvy o osobitnom partnerstve, ktorú aliancia a Kyjev uzavreli v roku 1997.
Rasmussen bol včera ešte jasnejší. „Čo teraz Rusko na Ukrajine robí, je porušením princípov Charty Spojených národov. Ohrozuje to mier a bezpečnosť v Európe,“ povedal šéf aliancie pred zasadnutím Severoatlantickej rady v Bruseli a pred stretnutím s ukrajinskými predstaviteľmi.
„Ukrajina nie je členom NATO, a tak ju aliancia nie je povinná brániť. Nemala by hrať túto úlohu aj preto, že sa na ňu pozerá veľa Rusov a stúpencov Ruska na Ukrajine podozrievavo,“ tvrdí Thomas Nichols z Námornej akadémie Spojených štátov. „Ukrajina je širšia otázka pre celú európsku bezpečnostnú komunitu, teda aj NATO, Organizáciu pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe a Európsku úniu. Všetky majú mať záujem na tom, aby situácia neprerástla do násilia,“ povedal pre Pravdu expert na otázky bezpečnosti.
Ešte za menšie zapojenie sa NATO je odborník na vzťahy USA a Ruska Sean Kay z Ohijskej Wesleyanovej univerzity. „Aliancia by mala v prípade Ukrajiny zostať tak ticho, ako je to len možné. Teraz aj v blízkej budúcnosti,“ uviedol pre Pravdu Kay. „NATO je dobré fórum pre koordináciu amerických a európskych diplomatických postojov. Keby však Moskva videla, že sa aliancia zapojila, brala by to ako provokáciu. Využila by to na ospravedlnenie ďalšieho postupu na Kryme a ešte aj ďalej,“ myslí si Kay.
Štyria členovia NATO
NATO však ťažko môže zostať úplne nečinné. Ukrajina hraničí so štyrmi štátmi aliancie, s Poľskom, so Slovenskom, s Maďarskom a Rumunskom. Znepokojenie nad pohybom ruských vojsk vyjadrili aj pobaltské štáty, ktoré takmer do konca svojej existencie v roku 1991 okupoval Sovietsky zväz.
„Keby sa Rusko snažilo len zabezpečiť dodatočnú ochranu svojej námornej základni, tak by sa to dalo nejako pochopiť. Keď však jednotky patrolujú na celom území Krymu a preberajú kontrolu objektov a hraníc, tak je to už okupácia,“ vyhlásil pre pobaltskú agentúru BNS litovský minister zahraničných vecí Linas Linkevičius. „Sledujeme, že Rusko sa odmieta rozprávať s Ukrajinou. Nanešťastie sa nezapája do žiadnej diskusie ani konzultácií, a tak je veľmi zložité dosiahnuť niečo konštruktívne,“ tvrdí Linkevičius.
„Poliaci majú plné právo cítiť sa ohrození možným použitím ruských ozbrojených síl na území Ukrajiny, ktorá hraničí s nami,“ uviedol zase podľa spravodajskej stránky thenews.pl poľský prezident Bronislaw Komorowski.
Poľská hlava štátu preto aj s litovskou kolegyňou Daliou Grybauskaité vyzvali NATO na konzultácie podľa článku 4. Severoatlantickej zmluvy. V ňom sa píše: Strany budú vzájomne konzultovať vždy, kedykoľvek bude podľa názoru jednej z nich ohrozená územná celistvosť, politická nezávislosť alebo bezpečnosť jednej zo strán.
Podľa Kaya to však nie je nevyhnutné. „Základom fungovania NATO sú koordinované pokojné, neformálne diskusie. Oficiálne sa zaoberať článkom 4. stupňuje napätie, keď je v záujme Európy a USA opačný scenár,“ tvrdí odborník.
Pohnú sa vojaci?
„NATO sa však určite musí starať do situácie na Ukrajine. Má s ňou špecifický vzťah. Je pravda, že vstup Ukrajiny do aliančného Akčného plánu členstva nevyšiel, ale spolupráca s Kyjevom existuje v mnohých oblastiach. Ukrajina susedí so štyrmi členskými krajinami. Keby sa situácia úplne vymkla spod kontroly, tak by to mohlo zasiahnuť aj územie štátov NATO,“ vysvetľuje Garret Martin, odborník na európsku bezpečnosť z Americkej univerzity.
Aj on však priznáva, že vo vzťahu k Rusku musí byť aliancia opatrná. „Príliš silná reakcia by sa mohla obrátiť proti NATO a zvýšiť napätie. Dáva zmysel verejne podporovať suverénnu, nezávislú a stabilnú Ukrajinu a v zákulisí varovať Rusko, aby neprekračovalo určité hranice. NATO by mohlo tiež plánovať ďalšie kroky, ako zvýšenú prítomnosť jednotiek na hraniciach členských štátov s Ukrajinou. Inými slovami, aliancia by sa mala snažiť odradiť Rusko od toho, čo robí, ale bez toho, aby ho provokovala,“ povedal pre Pravdu Martin.
Posilnenie vojenskej prítomnosti NATO v regióne strednej a východnej Európy nevylučuje ani Jaroslav Naď z Central European Policy Institute. „Keby sa o tom rozhodlo, predpokladám to však skôr na poľských či rumunských hraniciach, nie na slovenských, ktoré sú kratšie,“ povedal pre Pravdu Naď, bývalý šéf obrannej sekcie na slovenskom zastúpení pri NATO. „Mohlo by to byť nejaké cvičenie či presun vojsk.“
Odborník pripomína, že Slovensko sa aktívne zapája, veď susedí s Ukrajinou. Môže poskytnúť vzdušný priestor. Podľa Naďa je situácia iná aj preto, že záujem prejavuje Amerika. „Reštart vzťahov s Ruskom prezidentovi Barackovi Obamovi totiž nevyšiel,“ povedal expert.
„Biely dom nepožiadal o zváženie vojenských možností a nemení sa ani postavenie amerických jednotiek v Európe,“ komentoval pre denník Los Angeles Times situáciu predstaviteľ Pentagónu, ktorý si neželal byť menovaný.