Tieto dve krajiny tvoria s Ruskom colnú úniu do budúcnosti a sú základom pre Euroázijskú úniu, vysnívaný projekt Vladimira Putina.
Moskva však zrazu musí svojich partnerov upokojovať. „Výnimočná situácia na Ukrajine vyvoláva vážne obavy,“ citovala agentúra Reuters ruského prezidenta. „Negatívne dosahy pre trhy colnej únie sú možné tiež. Mali by sme sa preto spolu zamyslieť nad opatreniami, ktorými ochránime našich výrobcov a vývozcov,“ vyhlásil včera Putin pred stretnutím s kazašským kolegom Nursultanom Nazarbajevom a bieloruským prezidentom Alexandrom Lukašenkom.
Kto bude ďalší
Putin asi neočakával, že v Astane a Minsku nájde bezvýhradných podporovateľov svojich ukrajinských krokov, ale azda dúfal, že ho aspoň spojenci nebudú kritizovať. Najmä reakcia Kazachstanu na krymskú inváziu však od toho až tak ďaleko nemala.
„Vyzývame všetky strany, aby zavrhli možnosti, ktoré by znamenali použitie sily, a aby vyvinuli maximálne politické úsilie na vyriešenie súčasnej krízy prostredníctvom rokovaní. Riešenie krízy by malo byť postavené na rešpektovaní základných princípov medzinárodného práva,“ uviedlo kazašské ministerstvo zahraničných vecí.
„Je to tradičné vyhlásenie v zhode s reakciami mnohých vlád. Skutočne je prekvapujúce, že sa Kazachstan nepridal viac k ruskému pohľadu na vec. Vyplýva to však aj z toho, že Astana sa bojí, aby nebola na rade,“ komentovala pre Pravdu kazašské vyhlásenie Heidi Maurerová, bezpečnostná analytička z Maastrichtskej univerzity.
Pred dvoma týždňami protestoval Kazachstan proti slovám šéfa ruskej Liberálno-demokratickej strany Vladimira Žirinovského. Extrémistický politik vyhlásil, že Kazachstan, Kirgizsko, Tadžikistan, Turkménsko a Uzbekistan by sa mali dať dokopy ako časť Ruska.
Ani bieloruská reakcia na ruský postup na Ukrajine nebolo asi celkom taká, ako by sa očakávalo od režimu Alexandra Lukašenka.
„Nejdeme s nimi prerušiť vzťahy. Poznáme niektoré osoby v novej vláde a boli sme s nimi v kontakte v minulosti. Aj v budúcnosti máme v úmysle dodržiavať dobré vzťahy,“ citovala v pondelok bieloruská agentúra Belta ministra zahraničných vecí Vladimira Makeja „Máme záujem o stabilnú a spoľahlivú Ukrajinu a jej územnú celistvosť,“ uviedol bieloruský politik.
Katri Pynnöniemiová z Fínskeho inštitútu pre medzinárodné vzťahy pripomína, že Rusko na Ukrajine využíva polovojenské jednotky či vojakov bez označenia. „Nepriznáva to pritom. A to musí znervózňovať lídrov v postsovietskom priestore,“ uviedla pre Pravdu Pynnöniemiová.
To isté si myslí nemecký odborník na východnú Európu Sebastian Schäffer. „Aj Bielorusko, aj Kazachstan majú na svojom ruskom území veľkú ruskú menšinu a zároveň sú spojené s projektom Euroázijskej únie. Akýkoľvek vývoj, ktorý by mohol ohroziť tento dôležitý projekt prezidenta Putina, by mohol viesť k neprimeranej reakcii. Pod falošnými zámienkami,“ vysvetľuje pre Pravdu Schäffer.
„Rusko sa v tom, čo robí, nebude môcť spoľahnúť na Bielorusko a Kazachstan. Keď Moskva zasahuje v postsovietskom priestore, myslia si, že môžu byť ďalším cieľom a nikto ich nezachráni,“ uviedol aj Florent Parmentier z Parížskeho inštitútu politických štúdií. „Nemôžu tento postup odsúdiť oficiálne, ale je jasné, že ho ani nepodporia,“ vyhlásil pre Pravdu expert.
Ekonomické napätie
Okrem strachu z toho, že Moskva môže zatlačiť aj na nich, trápia Bielorusko a Kazachastan aj hospodárske problémy.
„Prípadné ekonomické sankcie proti Rusku môžu byť nepríjemné aj pre ďalších členov colnej únie,“ pripomína pre Pravdu Erik Sportel z Centra pre európske bezpečnostné štúdie. „Kazachstan sa bojí, že problémy z ruských trhov zasiahnu aj ich,“ dodáva Pynnöniemiová.
Gruzínsko a Moldavsko
Kým Astana a Minsk majú od Európskej únie ďaleko, Gruzínsko a Moldavsko sa na vilniuskom summite vlani v novembri vydali smerom k asociačnej dohode s EÚ. Teda k cieľu, od ktorého v poslednej chvíli aj pod tlakom Ruska odstúpil Janukovyč. Oba štáty majú svoje skúsenosti s Moskvou a taktiež pozorne sledujú správanie sa Kremľa na Kryme. "Nechcem diskutovať o tom, kto má na tom, čo sa stalo v Gruzínsku v roku 2008, väčšiu vinu, Moskva sa však nesprávala primerane,“ povedal o gruzínsko-ruskej vojne Schäffer.
Moldavsko zase roky čelí rôznym hospodárskym nátlakovým akciám zo strany Ruska. „Už má aj na svojom území jeden zmrazený konflikt v podobe Podnesterska. Separatizmus je priama hrozba a môže byť nákazlivý. Moldavský premiér Iurie Leanca povedal, že napätie medzi proruskými obyvateľmi Krymu a proeurópskymi Ukrajincami mu pripomína Moldavcov v súvislosti s konfliktom v Podnestersku,“ vysvetľuje Dorina Baltagová z univerzity v Loughboroughu. „Dianie na Ukrajine by mal byť jasný odkaz pre EÚ a členské štáty. Prehodnotiť Východné partnerstvo a ponúknuť európsku perspektívu. Mechanizmus, ktorý by podporil transformáciu krajín a zabezpečil ich stabilitu. A čo je najdôležitejšie, je potrebné mať spoločnú pozíciu smerom k Rusku,“ povedala odborníčka na východnú Európu pre Pravdu.