Na zozname sú ľudia, ktorí sú podľa únie zodpovední za podkopávanie alebo ohrozovanie územnej celistvosti, suverenity a nezávislosti Ukrajiny, ako aj ich spoločníci.
Krok za krokom
Podľa neoficiálnych informácií by na ňom malo byť trinásť Rusov a osem Ukrajincov. Chýbajú však na ňom skutočne najvyšší predstavitelia ruského režimu ako napríklad hlava štátu Vladimir Putin. Podľa viacerých médií má však únia vypracovaný aj obšírnejší zoznam, ktorý EÚ použije, ak Kremeľ neskončí s agresívnym postupom na Ukrajine. Rusko sa po nelegálnom referende chystá k svojmu územiu pripojiť Krym. Svet sa teraz pýta, či je na rade východná Ukrajina.
"Zoznam je otvorený,“ povedal podľa agentúry ČTK slovenský minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák. " V prípade, že sa situácia nezačne zlepšovať, budeme s ním pracovať ďalej. Primárnym zmyslom je, že poďme hľadať politické riešenie situácie a vidíte, že to myslíme vážne,“ tvrdí šéf slovenskej diplomacie.
K rozšíreniu zoznamu o vysokopostavených činiteľov režimu môže dôjsť už o niekoľko dní. Vo štvrtok a v piatok sa v Bruseli koná summit EÚ. Zmrazenie účtov ruských predstaviteľov a zákaz ich cestovania je už druhým krokom, na ktorom sa únia v súvislosti so situáciou na Ukrajine dohodla. Už pred dvoma týždňami Brusel zastavil rokovania s Moskvou o liberalizácii vízového režimu a plány na novú, komplexnú dohodou o vzájomných vzťahoch. Ďalším krokom môžu byť plošnejšie hospodárske sankcie.
Moskva sa smeje
K ďalším opatreniam proti ruským predstaviteľom pristúpili včera aj Spojené štáty. Biely dom zverejnil mená 11 ľudí, ktorým tiež majú zmraziť účty. Je medzi nimi bývalý ukrajinský prezident Viktor Janukovyč či podpredseda ruskej vlády Dmitrij Rogozin. Ten v minulosti pôsobil ako veľvyslanec pri NATO.
Práve Rogozinova reakcia na sankcie asi veľa hovorí o tom, čo si o nich Rusko myslí, a že nijakým spôsobom nezmenia myslenie Kremľa.
"Konečne som to dokázal. Uznáva ma celý svet,“ napísal Rogozin na sociálnej sieti Twitter v narážke na vyhlásenie Bieleho domu. "Súdruh Obama, a čo s tými, čo nemajú v zahraničí ani účty, ani majetok. Alebo ste na to nemysleli?“ ironicky sa Rogozin pýta amerického prezidenta. "Je nepravdepodobné, že by tieto individuálne sankcie od USA a EÚ zasiahli ruských predstaviteľov,“ povedal pre Pravdu Jevgen Vorobjov z Poľského inštitútu pre medzinárodné vzťahy.
"Zo zverejneného sa dá usudzovať, že ide najmä o politické sankcie namierené proti jednotlivcom. Hlavným dôvodom je, že minimálne niektoré členské štáty sa obávajú, aký dosah budú mať tieto kroky na ekonomickú spoluprácu s Ruskom,“ uviedol pre Pravdu aj Marek Menkiszak z Centra východných štúdií. "Boja s tiež negatívnych účinkov odvetných opatrení zo strany Moskvy. Ich postoj je do istej miery oprávnený,“ tvrdí Menkiszak.
"Nemali by sme sa ponáhľať s tvrdými opatreniami.“ Takéto inštrukcie od svojej vlády priznal včera bulharský minister zahraničných vecí Kristian Vigenin. Šéfa diplomacie dokonca doma kritizovala jeho vlastná Socialistická strana, keď povedal, že Sofia neuzná výsledky referenda na Kryme.
Bulharsko je takmer na sto percent závislé od dovozu ruského plynu. Počas zastavenia jeho dodávok v zime 2009 patrilo medzi najviac postihnuté krajiny.
Sankcie sú o Západe
"Rusko však svojimi agresívnymi činmi neporušuje len základné princípy medzinárodného práva. Konanie Moskvy je výzvou pre celý európsky politický a bezpečnostný poriadok po studenej vojne. Podkopáva tiež základy susedskej politiky EÚ. Vyžaduje si to rozhodnú odpoveď zo stany únie,“ myslí si Menkiszak.
Podľa odborníka je veľmi dôležité, aby sa rámci EÚ, ako aj NATO, zachovala jednota. "Nemali by sme dávať zámienky na pochybnosti o tom, že sme verní našim záväzkom v oblasti bezpečnosti a odhodlaní čeliť ruskému tlaku. Takže sankcie nie sú len o Rusku a Ukrajine, ale aj o nás. A to možno dokonca v prvom rade,“ tvrdí Menkiszak.
"Úplné sankcie proti Rusku by boli dvojsečné. Zasiahli by aj nás,“ vysvetľuje Vorobjov. "Rusko môže zastaviť dodávky plynu do strednej Európy. Dôležitou otázkou je, kto bude trpieť viac. V dlhodobejšom horizonte je to Rusko. Keď sa Západ rozhodne pre koordinované sankcie, bude pre Moskvu náročné nájsť odberateľov ropy a nemožné, čo sa týka plynu, lebo nemá k dispozícii potrebnú infraštruktúru,“ pripomína odborník.
"Rusko nedokázalo zmeniť zameranie svojej ekonomiky. Jeho štátny rozpočet je založený na ziskoch z predaja ropy a plynu,“ hovorí aj Igor Merheim-Eyre z Centra pre globálnu Európu na Kentskej univerzite. "V roku 2012 mal obchod medzi EÚ a Ruskom hodnotu 267 miliárd eur. Do únie prichádza 76 percent ropy a plynu z Ruska. EÚ si však môže dovoliť hľadať nových partnerov ako Azerbajdžan. Rusko jednoducho nemôže prísť o taký veľký trh. Ale aj únia sa zdráha. Lepšia krátkodobá stratégia závisí od politickej vôle, ktorá sa zatiaľ medzi členskými štátmi nenašla,“ povedal pre Pravdu Merheim-Eyre.
Zoznam osôb, voči ktorým USA v pondelok vyhlásili sankcie
- Sergej Aksionov (41) – krymský predák, de facto „premiér“;
- Sergej Glazjev (53) – ekonomický poradca prezidenta Vladimira Putina;
- Viktor Janukovyč (63) – bývalý ukrajinský prezident;
- Andrej Klišas (41) – šéf ústavnoprávneho výboru hornej komory ruského parlamentu, Rady federácie;
- Vladimir Konstantinov (57) – predseda krymského autonómneho parlamentu;
- Valentina Matvijenková (64) – predsedníčka hornej komory ruského parlamentu, Rady federácie
- Viktor Medvedčuk (59) – ukrajinský podnikateľ, priateľ ruského prezidenta Vladimira Putina a predseda ukrajinskej proruskej organizácie Ukrajinská voľba (Ukrainian Choice);
- Jelena Mizulinová (59) – zástupkyňa predsedu dolnej komory ruského parlamentu, Štátnej dumy;
- Dmitrij Rogozin (50) – ruský vicepremiér;
- Leonid Sluckij (46) – zástupca predsedu dolnej komory ruského parlamentu, Štátnej dumy;
- Vladislav Surkov (49) – poradca prezidenta Vladimira Putina