Za krymskú stranu dokument potvrdili šéf krymského parlamentu Vladimir Konstantinov, krymský premiér Sergej Aksionov a starosta Sevastopola Alexej Čalyj. Sevastopol si chce udržať svoj zvláštny štatút. Predstaviteľov Krymu nová kyjevská vláda neuznáva.
Po podpise zmluvy prezident podľa zákona postúpi text na posúdenie ruskému ústavnému súdu. Ak súd nezistí rozpor s platnou ústavou, odovzdá zmluvu obom komorám parlamentu – Štátnej dume a Rade federácie. Ich poslanci spolu s textom krymsko-ruskej zmluvy posúdi návrh ústavného zákona o názve nového subjektu Ruskej federácie, o jeho statuse a hraniciach.
Posledné slovo potom bude mať opäť Putin, ktorý oba dokumenty podpíše. Názov nového subjektu bude následne zaradený do článku 65 ruskej ústavy, ktorý obsahuje zoznam jednotlivých členov federácie. Ich doterajší počet 83 sa zvýši o dva, takzvanú Krymskú republiku a „mesto federálneho významu“ Sevastopol.
Text zmluvy má preambulu a desať článkov, ktoré obsahujú ustanovenia o území, občianstve a orgánoch štátnej moci. Podľa krymsko-ruskej zmluvy je dátumom pripojenia polostrova k Rusku utorok. Prechodné obdobie, počas ktorého bude integrácia Krymu do Ruskej federácie dokončená, skončí 1. januára 2015 .
Putinovi v Štátnej dume nadšene aplaudovali
Putin rečnil pred členmi oboch komôr ruského parlamentu a vlády. „Ukrajina momentálne nemá legitímnu vládu,“ vyhlásil ruský prezident a dodal, že terajšia vláda je pod kontrolou radikálov. Tvrdil, že prvý na rane radikálov bol Krym a obyvatelia Krymu sa preto obrátili na Ruskú federáciu so žiadosťou o pomoc. „My sme sa im nemohli obrátiť chrbtom, lebo by to bola zrada,“ povedal Putin za veľkého potlesku.
Foto: Reuters, MAXIM SHEMETOV
Vyhlásil tiež, že Krym urobil len to, čo Ukrajina, keď vystúpila zo zväzku Zväzu sovietskych socialistických republík a že ruské ozbrojené sily nemuseli vstupovať na Krym, lebo tam už boli na základe medzinárodnej zmluvy. „Povolený počet vojakov podľa dohody je 25-tisíc, to sme neprekročili,“ povedal Putin.
Moskva svoj postup opiera o nedeľné referendum na Kryme, pri ktorom vyše 96 percent hlasujúcich podporilo zámer spojiť sa s Ruskom. Referendum na polostrove, ktorý od začiatku mesiaca de facto okupujú ruskí vojaci, Kyjev a západné krajiny neuznávajú.
Červené námestie oslavuje
Približne 110-tisíc ľudí prišlo na moskovské Červené námestie osláviť návrat Krymu do lona Ruskej federácie. Podľa policajnej správy nie je počet konečný, zástupy nových ľudí stále prichádzajú. V centre Moskvy radnica usporiadala slávnostný koncert, ktorým víta podpis krymsko – ruskej zmluvy o pripojení polostrova k Rusku.
Medzi oslavujúce davy zavítal Putin v sprievode vedúcich politikov separatistického Krymu, ktorí do Moskvy prišli zmluvu o pripojení podpísať. Na námestie prišli šéf krymskej vlády Sergej Aksionov, predseda parlamentu Vladimir Konstantinov a dosadený starosta Sevastopolu Alexej Čalyj. Podľa ruskej agentúry ITAR – TASS sa podobné zhromaždenia organizujú v mnohých ďalších mestách Ruska.
Ruská duma víta krymské referendum a protestuje proti sankciam
Ruská Štátna duma, dolná komora parlamentu, v rezolúcii vyjadrila podporu výsledkom krymského referenda, v ktorom sa obyvatelia ruskojazyčného ukrajinského polostrova vyslovili pre jeho pripojenie k Rusku. Duma zároveň pripravila návrh vyhlásenia, ktoré reaguje na protiruské sankcie USA a Európskej únie. Oznámila to agentúra ITAR-TASS. Vo vyhlásení sa uvádza, že Washington „už nie je schopný rozoznať čierne od bieleho a vlastenca od fašistov“.
Pre rezolúciu podporujúcu výsledky krymského referenda hlasovalo 441 poslancov, jeden sa hlasovania zdržal. Dokument víta „slobodnú voľbu krymského národa a jeho snahu o znovuzjednotenie s Ruskom“. Štátna duma očakáva, že krymské orgány štátnej moci budú dbať na zachovanie náboženského zmieru a jazykovej mnohotvárnosti polostrova. Ruskí poslanci sa zaväzujú, že maximálne prispejú k sociálnemu a ekonomickému rozvoju Krymu.
Poslanci podľa agentúry ITAR-TASS vypracovali návrh vyhlásenia, ktoré reaguje na sankčné zoznamy USA a EÚ schválené v pondelok. Na zozname sú Rusi a Ukrajinci vrátane niekoľkých členov vedenia dolnej i hornej komory ruského parlamentu-do zoznamu Únie je 21 osôb, americké sankcie sa týkajú jedenástich ľudí.
Podľa návrhu vyhlásenia sa Moskva čuduje, že sankcie vyhlásili krajiny, ktoré vždy deklarovali svoju oddanosť demokracii a sebaurčeniu národov. „Vyzývame pána Obamu a predstaviteľov EÚ, aby do sankčného zoznamu zaradili všetkých poslancov Štátnej dum , ktorí podporili krymské referendum. So zásadami neobchodujeme, žiadnych sankcií sa nebojíme,“ píše sa v dokumente.
Neplánujeme členstvo v NATO, uistil Rusov Jaceňuk
Nové ukrajinské prozápadné vedenie sa nesnaží o členstvo v Severoatlantickej aliancii. V utorok to povedal premiér Arsenij Jaceňuk s cieľom upokojiť obavy Ruska ako aj rusky hovoriacich ukrajinských občanov. Uviedol tiež, že ku kľúčovým cieľom jeho vládnej politiky patrí decentralizácia moci a zdôraznil, že snahy Kyjeva o integráciu do Európskej únie budú zohľadňovať záujmy prevažne ruského východu krajiny.
„S ohľadom na zachovanie jednoty Ukrajiny otázka pripojenia sa k NATO nie je na programe,“ povedal Jaceňuk, ktorý normálne hovorí po ukrajinsky, počas desaťminútového televízneho prejavu v ruštine. Ako dodal, krajinu bude chrániť „silná, moderná ukrajinská armáda“. Jaceňuk tiež prisľúbil odzbrojenie všetkých ozbrojených skupín.
Kyjev presadzoval politiku bližších vzťahov so Severoatlantickou alianciou, kým sa v roku 2010 k moci nedostal proruský prezident Viktor Janukovyč. Ten formálne zavrhol túto myšlienku a vyhlásil neutralitu krajiny, ktorá hraničí s EÚ i s Ruskom. Rusko, ktorého sily v súčasnosti kontrolujú Krym, tvrdí, že Janukovyč ostáva legitímnym prezidentom a ich vojaci „chránia“ záujmy Rusov na východe a juhu Ukrajiny. Jaceňuk povedal, že v piatok podpíše politickú časť asociačnej dohody s EÚ, zdôraznil však, že utužovanie vzťahov s európskym blokom nevylučuje možnosť dobrých vzťahov s Ruskom.