Stretnutie, ktoré sa skončilo po uzávierke tohto vydania denníka Pravda, však podľa zákulisných informácií malo len pridať na čiernu listinu niekoľko ruských činiteľov. Na silnejšie sankcie nie je momentálne vôľa.
„Slovensko nemôže podporovať nezmyselné ekonomické sankcie proti Rusku, lebo by nás to neuveriteľne poškodilo,“ povedal novinárom premiér Robert Fico. „Už teraz robíme zoznam firiem, ktoré majú aktivity v Rusku. Ukazuje sa, že ak by došlo k nejakému extrémnemu modelu sankcií, malo by to pre nás katastrofálne dôsledky.“
Podľa predsedu vlády sa niektoré krajiny EÚ správajú ako hrdinovia, lebo nemajú ekonomické vzťahy s Moskvou. Fico si vie predstaviť, že sa urobí dopadová štúdia, čo by sankcie znamenali pre Európu. "Principiálne však nebudem súhlasiť s embargom, pokiaľ ide o energonosiče, teda ropu a plyn,“ vyhlásil Fico.
Premiér si myslí, že únia robí chybu, keď začína preberať na svoje plecia zodpovednosť za ukrajinskú ekonomiku. „Mýlime sa však, ak si myslíme, že Kyjev si je ochotný splniť domáce úlohy. Myslím si, že tak ako dlhoval peniaze Rusku, aj teraz naberie pôžičky a nebude ich schopný splácať,“ tvrdí Fico.
„Prioritou Slovenska však musí byť udržanie územnej celistvosti Ukrajiny, lebo v opačnom prípade dôjde k prerušeniu dodávok cez Ukrajinu. V plyne máme dostatočnú technickú kapacitu na dodávky cez Česko a Rakúsko,“ povedal pre Pravdu energetický expert Karel Hirman. „V rope stačí kapacita Adrie na udržanie prevádzky Slovnaftu.“
"Európska únia nebola pripravená na ukrajinský scenár. Je veľmi pomalá v prispôsobení sa rýchlo zhoršujúcej situácii na Ukrajine. Členské štáty únie opakovane nesprávne zhodnotili úmysly ruského prezidenta Vladimira Putina. Príliš sa spoliehali na to, že výsledkom situácie bude ten najlepší scenár, v ktorý dúfali. Ukázali skutočný nedostatok politickej vôle a predstavivosti,“ pripomína tiež Paul Ivan z bruselského Centra pre európsku politiku.
Podľa tohto odborníka sa vzťahy únie s Ruskom zhoršovali už od leta 2013. „Moskva potom postupne tvrdým nátlakom prinútila Arménsko, aby sa nepripojilo k asociačnej dohode s EÚ. Nezdá sa, že by sme odvtedy našli nejaký záložný plán, ako reagovať na správanie Moskvy,“ pripomína Ivan. „Nedostatočne si uvedomujeme veľký potenciál možností nátlaku na Rusko, ktorý by zjednotená únia mala,“ myslí si expert.
Moskva až 80 percent peňazí z predaja energií získava z únie. Jej rozpočet je závislý od týchto financií.
Sankcie proti Rusku včera pritvrdili USA, keď do nich zahrnuli banku Rosija Jurija Kovaľčuka, ktorý je pokladaný za Putinovho bankára. Moskva zase uvalila zákaz vstupu na územie Ruska pre šéfa Snemovne reprezentantov Johna Boehnera či predsedu demokratickej väčšiny v Senáte Harryho Reida.